Prídete k nám (v deň zmŕtvychvstania) osamotení, tak ako sme vás prvýkrát stvorili (prídete k nám osamotení bez nikoho a bez ničoho z toho, čo ste v živote pozemskom mali, presne tak, ako keď ste sa v živote pozemskom narodili) , zanecháte za sebou (vo svete pozemskom) , čo sme vám zverili (všetko, čo ste v živote pozemskom mali: deti, zástancov, majetky, peniaze a iné) . „Nevidíme (bude povedané) s vami tých, ktorí by sa za vás mali prihovoriť (modly a spoločníkov, ktorých ste popri alebo mimo Boha uctievali a o ktorých ste tvrdili, že sa vás pred Bohom zastanú) , o ktorých ste tvrdili, že si zasluhujú vaše uctievanie popri Bohu“. Prerušilo sa medzi vami všetko (všetky možné spojenia) a opustilo vás to, čo ste tvrdili (ukázalo sa vám, že všetko, čo ste k Bohu pridružovali, bola len priepasť, do ktorej ste sami seba pomaly a iste hnali a že to, o čom ste si mysleli, že sa za vás u Boha prihovorí, aby vás trápenie obišlo, boli len čisté výmysly, ktoré mali k pravde priďaleko) .