The Quran

۞ أَلَم يَأنِ لِلَّذينَ آمَنوا أَن تَخشَعَ قُلوبُهُم لِذِكرِ اللَّهِ وَما نَزَلَ مِنَ الحَقِّ وَلا يَكونوا كَالَّذينَ أوتُوا الكِتابَ مِن قَبلُ فَطالَ عَلَيهِمُ الأَمَدُ فَقَسَت قُلوبُهُم ۖ وَكَثيرٌ مِنهُم فاسِقونَ

Nenastal už čas u tých, ktorí uverili (v Boha a v posolstvo, ktoré zoslal prostredníctvom posla Muhammada) , aby sa ich srdcia pokornými stali pri spomenutí si na Boha a (pri spomenutí) na to, čo bolo zoslané dole z pravdy a aby neboli ako tí, ktorým bola daná Kniha už predtým (židia a kresťania) ? Dlhý bol pre nich (pre tých, ktorým bola daná Kniha predtým) čas (ktorý uplynul od doby, kedy k nim proroci a poslovia s posolstvami od Boha prichádzali) , a tak ich srdcia stvrdli (už im spomenutie na Boha málo hovorilo a málo z toho, čo im bolo uložené, dodržiavali) . Veľký počet z nich (zo spomenutých židov a kresťanov) je spurný.¹

Keď za čias proroka Muhammada (p.) muslimovia emigrovali z Mekky do Mediny a tam sa ich celková situácia zlepšila a zlepšili sa aj životné podmienky, niektorí muslimovia poľavili v niektorých náboženských úkonoch a v niektorých dobrých zvykoch, ktoré predtým konali. Preto bol zoslaný tento verš, aby im pripomenul, čo sa stalo so židmi a kresťanmi predtým. Keď uplynul určitý čas od doby, kedy ich posol opustil, začali zabúdať na náboženské úkony, prekrútili niektoré ustanovenia Kníh, ktoré mali a prestali sa riadiť niektorými úpravami v nich. Verš, aj keď spomína židov a kresťanov, je v prvom rade adresovaný muslimom, aby sa chrbtom ku Koránu neobracali, aby ho čítali a riadili sa tým, čo je v ňom zoslané.