A či si (Muhammad) nevidel tých (muslimov) , ktorým bolo povedané: „Zdržte sa boja (proti tým z Mekky, ktorí odmietli veriť, pretože ešte nenastal jeho čas) , konajte modlitbu (zatiaľ len konajte modlitbu) a dávajte zakat. (V dobe, keď boli muslimovia ešte v Mekke, pred emigráciou do Mediny, mali zakázané bojovať proti tým, ktorí odmietli uveriť a ubližovali muslimom pre ich náboženstvo. Muslimom bolo v tej dobre prikázané, aby dodržiavali náboženské úkony, medzi ktoré patrila modlitba a zakat.Vtom čase niektorí muslimovia veľmi túžili bojovať proti týmto, ktorí veriť odmietli a ktorí muslimom ubližovali len pre ich náboženstvo.) Keď im (muslimom) však bol neskôr (po emigrácii z Mekky do Mediny) určený boj (bolo im už povolené a uložená povinnosť proti týmto ich nepriateľom z Mekky bojovať) , hľa skupina z nich (z tých muslimov, ktorí boli v Mekke veľmi zapálení pre boj) začala mať obavy z ľudí (ktorí odmietali uveriť, proti ktorým im Boh už povolil bojovať) v takej istej miere, ako sa Boha bála alebo (dokonca z nich mali) ešte viac (strachu než z Boha) . (Keď bol uvedenej skupine muslimov boj zakázaný, boli veľmi smelí, ale keď už nastala chvíľa, v ktorej sa mali so svojimi nepriateľmi stretnúť, začali sa týchto nepriateľov báť tak, ako sa báli Boha, ba dokonca niektorí z týchto muslimov mali väčšie obavy z nepriateľov, než boli ich obavy z Boha) . A povedali (tí muslimovia, ktorí spočiatku chceli veľmi bojovať) : "Pane náš, prečo si nám predpísal boj? Daj nám odklad (tejto našej povinnosti tiahnuť do boja) ešte na čas krátky (ešte je priskoro, odlož nám túto povinnosť o nejakú dobu) “. Povedz (im, Muhammad) : „Úžitok života najnižšieho (pozemského) je malý a život posledný (a večný) je lepší pre toho, kto bol bohabojný a nebude vám ukrivdené ani o veľkosti vlákna datľovej kôstky“.¹