32وَلا تَتَمَنَّوا ما فَضَّلَ اللَّهُ بِهِ بَعضَكُم عَلىٰ بَعضٍ ۚ لِلرِّجالِ نَصيبٌ مِمَّا اكتَسَبوا ۖ وَلِلنِّساءِ نَصيبٌ مِمَّا اكتَسَبنَ ۚ وَاسأَلُوا اللَّهَ مِن فَضلِهِ ۗ إِنَّ اللَّهَ كانَ بِكُلِّ شَيءٍ عَليمًا A neželajte si to, čím Boh uprednostnil niektorých z vás pred inými. Muži majú podiel z toho, čo získali a ženy majú podiel z toho, čo získali, a pýtajte (proste) od Boha, aby vám dal zo Svojho dobrodenia. Veď Boh o všetkom (čo robíte) vie.1 li> Jedného dňa Um Salama (jedna z manželiek proroka Muhammada) prorokovi povedala: „Posol Boží, muži chodia do boja (a získavajú za to veľa dobrých skutkov), a my nie a nám náleží len polovica podielu z dedičstva“ (pozri verše ustanovujúce dedičské podiely na začiatku tejto kapitoly, verš 7 a nasl.). V súvislosti s touto otázkou bol aj zoslaný tento verš.Verš odkazuje ženám, aby boli spokojné s podielmi, ktoré im Boh v Koráne určil. Taktiež odkazuje všetkým muslimom, aby neboli chamtiví a závistliví a aby si nezávideli navzájom majetky, silu, krásu atď. Každý človek bez ohľadu na to, či ide o muža, alebo o ženu, má v pozemskom živote svoje skutky a povinnosti, za ktoré sa mu zapisujú dobré skutky. Korán vo svojich veršoch upravuje len niektoré základné právne otázky týkajúce sa života muslimov. V spojitosti s nasledujúcim veršom č. 34 Boh ľuďom objasňuje, že muž a žena sú v niektorých vlastnostiach odlišní, a preto aj niektoré úpravy, ktoré sa ich týkajú, musia byť odlišné. V niektorých oblastiach sa mužom poskytuje viac práv než ženám, aby vzápätí v iných oblastiach sa zasa ženám poskytlo viac práv než mužom. Pri stanovení práv a povinností muža a ženy si musíme uvedomiť, že ony sa navzájom dopĺňajú. Toznamená, že muži by nemohli existovať bez žien a ženy bez mužov. Z tohto nerozlučného vzťahu potom vychádzajú aj ustanovenia Koránu. Napríklad v rámci ľudskej spoločnosti úloha nosenia ľudského plodu, jeho porodenie a starostlivosť oň, najmä v prvých rokoch života, je úlohou ženy. V tomto období je žena obmedzovaná vo všetkom, čo koná. Ťarchavosť ako taká sa na nej odrazí tak na fyzickej ako aj na psychickej stránke. Boh uložil mužovi, a to v prvom rade manželovi, povinnosť starať sa o ženu v takomto štádiu a ak by manžel neexistoval (bol by napríklad mŕtvy) alebo by bol chudobný, starostlivosť by mal prevziať na seba muž z radov príbuzenstva, a to od najbližšieho k vzdialenejšiemu. Muž má pritom povinnosť starať sa o ženu, pokiaľ sa tá nemôže sama o seba postarať. Napríklad otec má povinnosť starať sa o dcéru a okrem iného ju aj finančne zabezpečiť, až kým sa táto nebude môcť postarať sama o seba, napríklad tým, že sa vydá a táto povinnosť prejde potom na manžela. Na to však, aby sa muž mohol o ženu starať, zvlášť v prípadoch, kedy sa žena sama o seba nedokáže postarať, musí mať aj zdroj, ktorý by mu plnenie tejto povinnosti umožnil. Týmto zdrojom je zväčša samotná práca muža, avšak v niektorých prípadoch je takýmto zdrojom práve podiel z dedičstva. Preto majú muži dvojnásobne vyšší podiel z dedičstva než ženy. Kým žena svoj dedičský podiel dostane a nemá povinnosť z neho nič minúť na domácnosť a môže si ho odložiť na horšie časy, muž z takéhoto podielu musí živiť seba, ženu a prípadne aj deti. Toznamená, že rozdelenie dedičského podielu v pomere dva podiely mužovi a jeden žene nevychádza z nijakej diskriminácie žien v prospech mužov, ale vychádza z reálneho rozloženia práv a povinností medzi nimi. Verš ďalej všetkým odkazuje, aby prosili Boha, nech im uštedrí zo svojho dobrodenia toľko, čo by im umožnilo dobrý život, ale nech im tiež dopraje prežiť situácie a príležitosti, ktoré by im umožnili získavať dobré skutky. Verš sa končí tým, že Boh všetkým pripomína, že o všetkom vie a že všetko rozdelil tak, aby to bolo len pre ich dobro.