22وَلا تَنكِحوا ما نَكَحَ آباؤُكُم مِنَ النِّساءِ إِلّا ما قَد سَلَفَ ۚ إِنَّهُ كانَ فاحِشَةً وَمَقتًا وَساءَ سَبيلًا Nežeňte sa s tými (ženami) , s ktorými boli ženatí vaši otcovia, ibaže sa tak už stalo. Je to veru nemravnosť a ohavnosť a zlá cesta (verš zakazuje muslimom ženiť sa s vlastnou alebo nevlastnou matkou) .1 V predislamskom období sa stávalo, že po smrti otca sa syn oženil s nevlastnou matkou, a to z rôznych dôvodov. Aj keď to nebolo vo zvykoch vtedajšej spoločnosti výslovne zakázané, Arabi takéto manželstvá nazývali Zaváž Al Maqt, t.j. ohavné manželstvo.V počiatkoch islamu takýto zvyk zotrval až dovtedy, kým prví muslimovia nezvládli základy viery a islamského náboženstva, čo bolo predpokladom začatia zmien vo vtedajšej spoločnosti, v jej zvyklostiach a pravidlách. Keď sa v Koráne začali upravovať právne otázky a zvyklosti, medzi ktoré patria aj úpravy týkajúce sa manželstva, bol zoslaný tento verš, ktorý u muslimov definitívne podobné manželské zväzky s nevlastnou matkou zakázal. Veta „ibaže, že sa tak už stalo“ znamená, že človek sa dopúšťa ohavného a nemravného konania, ak by sa takýto zväzok snažil uzavrieť potom, ako boli zákaze takéto manželstva.