The Quran

128

وَإِنِ امرَأَةٌ خافَت مِن بَعلِها نُشوزًا أَو إِعراضًا فَلا جُناحَ عَلَيهِما أَن يُصلِحا بَينَهُما صُلحًا ۚ وَالصُّلحُ خَيرٌ ۗ وَأُحضِرَتِ الأَنفُسُ الشُّحَّ ۚ وَإِن تُحسِنوا وَتَتَّقوا فَإِنَّ اللَّهَ كانَ بِما تَعمَلونَ خَبيرًا

Ak by sa nejaká žena obávala spurnosti alebo nevšímavosti (zo strany) svojho manžela, tak nie je prenich (pre oboch manželov) hriechom, ak by sa navzájom zmierili (aj keď by si celý problém medzi sebou vyriešili vzájomnými ústupkami) . A zmierenie je lepšie (než rozchod) . A v duši je veľká lakomosť prítomná (lakomosť je jednou z existujúcich vlastností človeka) . A ak budete dobro konať a budete bohabojnými, tak Boh o tom, čo konáte, dobre vie.¹

Verš bol zoslaný v spojitosti s určitou situáciou, ktorá v manželstve môže nastať.Verš 34 tejto kapitoly upravil spôsob riešenia sporov medzi manželmi, pokiaľ by bola manželka tá, kto spor zapríčinil.Tento verš zasa upravuje situáciu, pri ktorej by bol pôvodcom sporu manžel. Ak by sa nejaká žena obávala, že ju manžel už nemá rád pre akúkoľvek príčinu, čo by mohlo viesť až k tomu, že si ju prestane všímať alebo že sa dokonca s ňou rozvedie (rozvod sa pritom v islame, tak ako povedal prorok Muhammad (p.), považuje za najhoršiu z nezakázaných vecí), tak nezhreší, ak by si svoj vzťah s manželom upravila a zmierila by sa s ním i za cenu ústupku v niektorých svojich právach, ktoré voči nemu mala. Ako príklad možno uviesť manželku, ktorá by dlhodobo bola taká chorá, že by už nedokázala plniť žiadnu zo svojich povinností a manžel by to nedokázal po určitej dobe zniesť alebo vydržať.Takáto manželka by sa oprávnene mohla obávať, že by sa manžel s ňou mohol rozviesť a oženiť sa s inou ženou. V tomto prípade by sa mohla s manželom napríklad dohodnúť, že pokiaľ by sa s ňou nerozviedol a ostala by jeho manželkou aj naďalej, tak sa voči nemu vzdáva väčšiny svojich práv s tým, že sa o jej živobytie postará a z času načas sa jej bude venovať. Nakoľko islam povoľuje mužovi mať uzavreté aj dve manželstvá súčasne, manžel s prvou manželkou zotrvá v manželstve, ale zároveň sa ožení s druhou manželkou, s ktorou by žil normálny manželský život. V takomto prípade sa predišlo možným sporom alebo rozvodu manžela s prvou manželkou v tom zmysle, že táto manželka by neostala sama opustená a prípadne finančne odkázaná len na určitú podporu, ale mala by stále manžela, ktorý by sa o ňu, aj keď len čiastočne, staral. Zároveň by sa vyriešilo aj trápenie manžela, keďže svoju prvú manželku v tiesni neopustil a na strane druhej žije normálny a plnohodnotný život s druhou manželkou. V skutočnosti, pokiaľ by manžel dokázal vytvoriť určitý pozitívny vzťah medzi oboma manželkami, nemusí medzi nimi vždy vládnuť len napätie a rivalita. Verš teda preferuje uzmierenie medzi manželmi, ale len v tom prípade, ak by spoločne dospeli k riešeniu, ktoré by bolo prijateľné pre oboch. Verš sa končí tým, že veriacich upozorňuje, že Boh dobre vie o všetkom, čo konajú a o čom premýšľajú a ak budú dobro konať, tak im to dobrom odplatí.