You are here: Home » Chapter 4 » Verse 105 » Translation
Sura 4
Aya 105
105
إِنّا أَنزَلنا إِلَيكَ الكِتابَ بِالحَقِّ لِتَحكُمَ بَينَ النّاسِ بِما أَراكَ اللَّهُ ۚ وَلا تَكُن لِلخائِنينَ خَصيمًا

My sme ti (Muhammad) zoslali dole Knihu (Korán) s pravdou, aby si rozhodoval medzi ľuďmi podľa toho, čo ti Boh ukázal. A za nečestných sa nikdy nespor (nečestných nikdy nezastupuj a nezastávaj sa ich) . (105) (105): Jedného dňa v Medine muž menom Túma Bin Iberaq ukradol štít ďalšiemu mužovi, ktorý sa volal Qutáda Ibn Al Númán. Štít bol vo vreci, v ktorom bola múka.Vrece ale bolo prepichnuté, a tak sa múka sypala cez dieru vo vreci na zem po celú cestu až k domu Túmu. Túma však potom vrece so štítom vzal k jednému židovi, ktorý žil v Medine a ktorý sa volal Zejd Bin Al Sumeir. Majitelia štítu onedlho začali štít hľadať u Túmu, nič ale u neho nenašli a on im odprisahal na Boha, že ho nevzal a že o ňom nič nevie. Majitelia štítu ale Túmovi nedôverovali. Keď si však náhle všimli pás múky, ktorý sa z vreca vysypal, šli po tejto stope, ktorá ich doviedla znova k Túmovi. Nakoľko ale Túma už predtým prisahal, že štít nevzal a ani o ňom nič nevie, majitelia štítu stopu sledovali ďalej, až kým nedošli k domu Zejda. Keď Zejda chytili, ten im povedal: „Štít mi dal Túma Bin Iberaq“. Túto skutočnosť Zejdovi dosvedčili i ďalší židia. Členovia kmeňa, z ktorého Túma pochádzal, si však povedali: „Poďme za poslom Božím (za prorokom Muhammadom).“ Keď došli k prorokovi, porozprávali mu celú udalosť trochu inak, než ako sa skutočne odohrala a požiadali ho, aby sa ujal obhajoby ich človeka, teda Túmu a aby viedol spor na jeho obhajobu a povedali mu: „Ak by si nášho človeka neobhajoval, je stratený, bude odhalený a žid bude oslobodený.“ Prorok Muhammad sa pripravil na to, aby Túmu obhajoval, pretože sa domnieval, že pravda je na jeho strane a že Zejd by mal byť potrestaný za krádež. Vtedy mu však Boh zoslal tento verš, v ktorom ho upozorňuje, aby nebránil a nesporil sa za človeka, ktorý bol nečestný a ktorý štít skutočne ukradol. S týmto príbehom sú spojené verše 105 až 116 tejto kapitoly. Boh v nich okrem iného poukazuje na to, že človek by nemal rozhodovať a ani nikoho brániť, pokiaľ sa sám neuistí a nepresvedčí o pravde. A pokiaľ by zistil, že niekto klame, nemal by sa ho v žiadnom prípade zastať, ale o ňom podľa pravdy a spravodlivosti rozhodovať.