The Quran

104

وَلا تَهِنوا فِي ابتِغاءِ القَومِ ۖ إِن تَكونوا تَألَمونَ فَإِنَّهُم يَألَمونَ كَما تَألَمونَ ۖ وَتَرجونَ مِنَ اللَّهِ ما لا يَرجونَ ۗ وَكانَ اللَّهُ عَليمًا حَكيمًا

Nestrácajte (muslimovia) odvahu na sledovanie týchto ľudí. (Ľuďmi sa tu myslia bojovníci z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali uveriť v posolstvo posla a proroka Muhammada a ktorí muslimom ubližovali, úklady proti nim strojili a vysielali výpravy s cieľom muslimov úplne zničiť. Najhoršia z nich bola výprava opísaná v 33. kapitole vo veršoch 9 a v nasledujúcich veršoch) . Ak cítite bolesti, tak aj oni cítia bolesti podobne, ako vy bolesti cítite, vy (muslimovia) ale dúfate od Boha v to, v čo oni nedúfajú. (Tak ako vy cítite bolesti z toho, čo vás v boji zastihlo, bolesti cítia aj vaši nepriatelia, všetci ste ľuďmi. Rozdiel medzi vami a nimi je však v tom, že vy dúfate, že za tieto bolesti, toto utrpenie, snahu a trpezlivosť získate Božiu spokojnosť a odmenu, ale oni nemajú v čo dúfať.Takže sa nevzdávajte a keď by ste aj boli nútení bojovať, majte na pamäti, že aj toto utrpenie má svoju cenu a hodnotu a nevyjde nazmar.) A Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.¹

Ako uvádza Al Qurtubi (jeden z významných učencov z oblasti islamských vied zaoberajúcich sa výkladom Koránu), tento verš bol zoslaný po bitke Uhod. Vtedy muslimovia prehrali a tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali uveriť a proti muslimom bojovali, sa vracali do Mekky. Po ceste si však začali vyčítať, prečo muslimov úplne nepobili keďže mali na to príležitosť. Preto sa rozhodli vrátiť sa. Keď sa to prorok Muhammad (p.) dozvedel, požiadal muslimov, ale iba tých, ktorí sa bitky Uhod zúčastnili, aby šli s ním na miesto nachádzajúce sa v blízkosti Mediny, kde by týchto nepriateľov vyčkali. Muslimovia, ktorí sa bitky zúčastnili, však boli unavení a doráňaní a zrejme sa im veľmi do boja nechcelo. TuBoh zoslal tento verš, v ktorom im hovorí, aby nestrácali odvahu a aby šli s prorokom a sledovali vojsko nepriateľov. Okrem toho im Boh pripomenul, že nie sú sami len tí, ktorí utrpeli v boji zranenia a ktorí pociťujú bolesti, ale aj v radoch ich nepriateľov sú mnohí ranení a pociťujú tie isté bolesti, napriek tomu sa ale vracajú na bojisko. Ďalej im Boh pripomenul, že oba tábory, tí, ktorí odmietli uveriť a tí, ktorí uverili, pociťujú bolesti, ale veriaci dúfajú, že za to dostanú odmenu od Boha a tí, ktorí odmietli uveriť, v žiadnu odmenu od Boha dúfať ani nemôžu. Ako keby im Boh hovoril, že nech sa zmôžu a nech sa postavia proti vojsku nepriateľa a On im za to pomôže a odmení ich náležitou odmenou. V skutočnosti neskôr, keď muslimovia vyrazili a unavení sa utáborili, pripravujúc sa na boj, tí, ktorí odmietli uveriť, si to náhle rozmysleli, uspokojili sa s výhrou, ktorú dosiahli v prvom boji a vrátili sa do Mekky z obavy pred tým, že by už v druhom boji mohli byť porazení. Takže muslimovia, ktorí šli s prorokom, získali sľúbenú odmenu a nemuseli nakoniec ani bojovať.