Potom na vás (muslimovia) zoslal po starostiach (ktoré vás postihli) pokoj v podobe ospanlivosti, ktorá pokryla skupinu z vás (boli to tí muslimovia, ktorí úprimne verili) ; ďalšia skupina (ktorá mala v srdci pochybnosti) však ostala ustarostená (neustále) nad svojimi dušami (sama nad sebou) , myslela si o Bohu niečo nepravdivé (že muslimov opustil alebo dokonca o Ňom zapochybovali) - mysliac ako v dobe neznalosti (v tomto ich myslení sa ešte odrážali pozostatky ich starej predstavy o Bohu z obdobia pred príchodom islamu) - hovorili (členovia tejto druhej skupiny hovorili) : „Máme na tejto veci (na rozhodovaní o účasti na boji a na rozhodovaní o prehre alebo víťazstve) nejaký podiel?“. Povedz (im, Muhammad) : „Vec celá (rozhodnutie o účasti na boji, o prehre či víťazstve) Bohu náleží (On všetko vie a vie, v čom tkvie vaše dobro) “. Skrývajú vo svojich dušiach (v sebe členovia tejto druhej skupiny, ktorá zapochybovala) to, čo ti neprejavujú a hovoria: „Keby sme mali na tejto veci (na rozhodovaní o účasti na boji a na rozhodovaní o prehre alebo víťazstve) akýkoľvek podiel, nebolo by tu medzi nami zabitých (keby stál tento boj za niečo, nebol by nás Boh nechal prehrať) .“ Povedz (im, Muhammad) : „Aj keby ste boli (ostali) vo svojich domoch, tí, ktorým bolo určené, že budú zabití, by boli vyšli na miesto svojej smrti (tým, ktorým bolo určené, že v tomto okamihu, v okamihu tejto bitky padnú, by boli zomreli, i keď by boli ostali v Medine a nezúčastnili by sa boja) .“ Boh (touto prehrou, ktorá vás postihla) skúške podrobil to, čo je vo vašich hrudiach a očistil to, čo je vo vašich srdciach. A Boh dobre pozná, čo je v hrudiach skryté".