The Quran

153

۞ إِذ تُصعِدونَ وَلا تَلوونَ عَلىٰ أَحَدٍ وَالرَّسولُ يَدعوكُم في أُخراكُم فَأَثابَكُم غَمًّا بِغَمٍّ لِكَيلا تَحزَنوا عَلىٰ ما فاتَكُم وَلا ما أَصابَكُم ۗ وَاللَّهُ خَبيرٌ بِما تَعمَلونَ

Vtedy sa tak stalo, keď ste utekali (z bojiska v Uhode) a nevšímali ste si nikoho a posol (Muhammad) vás (pritom) volal z tyla (aby ste sa vrátili; spomeňte si na to muslimovia, ako ste vyzerali) . A tak na vás (Boh) zoslal starosti väčšie než starosti, v ktorých ste boli (spôsobil, že sa medzi muslimami rozšírila správa o prorokovej smrti, čo pre nich predstavovalo omnoho väčšie nešťastie než ich prehra v boji) , aby ste nesmútili nad tým, čo vám uniklo a čo vás postihlo (prehra, ktorá vás postihla, a tak, keď muslimovia zistili, že prorok je živý, ich duše sa upokojili aj napriek prehre, ktorú utrpeli) . A Boh dobre vie o tom, čo konáte.¹

Keď muslimovia začali prehrávať v dôsledku chýb a porušení, ktorých sa dopustili, boli ustarostení a psychicky na dne jednak z toho, že ich víťazstvo sa premenilo na prehru a jednak z toho, že sa nedočkali víťazstva, ktoré im Boh sľúbil a pri svojom úteku premýšľali o chybách, ktorých sa dopustili a v dôsledku ktorých prehrali. Prehra bola pre nich aj dôkazom Božej nespokojnosti s nimi. Muslimovia boli už úplne na dne z nešťastia, ktoré ich postihlo, a tak si nikoho ani nič pri svojom úteku nevšímali. Aby bol prekonaný tento žiaľ a obrovská starosť, ktorá ich zaťažovala, Boh na nich zoslal ešte väčšiu starosť, aby na tú prvú zabudli. Táto väčšia starosť spočívala v tom, že sa medzi prchajúcimi muslimami rozchýrilo, že prorok bol zranený a neskôr, že bol dokonca zabitý. Vtedy muslimovia zabudli na všetky starosti, ktoré ich zaťažovali, pretože prípadná smrť proroka Muhammada by bola pre nich tou najväčšou stratou. Keď však potom zistili, že prorok je živý, spadli z nich všetky predchádzajúce starosti a vedomie, že prorok ešte žije, ich natoľko potešilo a povzbudilo, že sa začali vracať na bojisko a bránili aspoň to, čo ostalo po ich prehre. Keď im Boh neskôr oznámil, že im odpustil chyby, ktorých sa v bitke dopustili, muslimovia sa takmer psychicky uzdravili z prehry, ktorá ich v Uhode postihla. Išlo tu teda o psychický efekt, ktorý Boh najvyšší voči muslimom dal uplatniť, aby sa tak ozdravili z prehry.