122إِذ هَمَّت طائِفَتانِ مِنكُم أَن تَفشَلا وَاللَّهُ وَلِيُّهُما ۗ وَعَلَى اللَّهِ فَليَتَوَكَّلِ المُؤمِنونَ Dve skupiny z vašich radov (z vášho vojska po tom, ako si ich, Muhammad, pripravil k boju) takmer zlyhali, ale Boh bol ich ochrancom (a ochránil ich pred takýmto zlyhaním) . A na Boha nech sa spoľahnú veriaci.1 Pri bitke Uhod prorok vyrazil na čele armády zloženej z 1000 bojovníkov rozdelených do niekoľkých skupín. Armáda ich nepriateľov z kmeňa Qurejš pozostávala z 3000 bojovníkov. Ešte pred začatím boja jeden z pokrytcov, Abdulláh Bin Ubej Bin Selúl, ktorý šiel s muslimskou armádou, sa oddelil s tretinou muslimského vojska od ostatnej armády a povedal: „Prečo by sme mali nechať seba i naše deti zabiť!“ a vrátili sa späť. Táto zrada takmer ovplyvnila i bojovníkov dvoch ďalších kmeňov (Benú Sa-lama a Benú Hárisa), ktorí sa chceli v dôsledku toho vrátiť, avšak vydržali a pokračovali s prorokom. Verš teda muslimom pripomína, ako bojovníci týchto dvoch kmeňov takmer zlyhali, ale Boh držal ochrannú ruku nad nimi, posilnil ich a nenechal ich zlyhať. Boh im odkazuje, aby sa na Neho spoľahli vo všetkom, čo konajú a že pri ich vlastnej snahe im pomôže.