The Quran

117

مَثَلُ ما يُنفِقونَ في هٰذِهِ الحَياةِ الدُّنيا كَمَثَلِ ريحٍ فيها صِرٌّ أَصابَت حَرثَ قَومٍ ظَلَموا أَنفُسَهُم فَأَهلَكَتهُ ۚ وَما ظَلَمَهُمُ اللَّهُ وَلٰكِن أَنفُسَهُم يَظلِمونَ

Príklad toho, čo v tomto živote najnižšom (pozemskom) rozdávajú (tí, ktorí odmietli uveriť, zo svojich majetkov alebo o čokoľvek by sa snažili) , sa podobá príkladu ľadového vetra, ktorý zasiahol úrodu ľudí, ktorí ukrivdili sami svojim dušiam (sami sebe) a zničil ju (ich odmietnutie viery sa podobá tomuto vetru, ktorý v súdny deň zničí a zmarí všetko dobro, ktoré v živote pozemskom robili) . A Boh im neukrivdil (keď ich za dobro, ktoré vykonali, neodmenil) , ale sami svojim dušiam (sebe) krivdili (tým, že vieru odmietali i napriek tomu, že vedeli, že bez viery ich skutky v súdny deň nebudú mať žiadnu hodnotu) .¹

Čokoľvek by v živote pozemskom robili tí, ktorí odmietli uveriť, čokoľvek by rozdávali alebo o čokoľvek by sa snažili, nebude mať v súdny deň žiadnu váhu, pokiaľ tieto činy nebudú spojené s vierou. Ich príklad sa bude podobať príkladu ľudí, ktorí sadili a snažili sa o dobrú úrodu a v jednej chvíli zavial na pole silný ľadový vietor, ktorý zničil všetko, o čo sa dlhý čas snažili. To isté sa stane aj s tými, ktorí vieru odmietali, v živote pozemskom sa možno snažili, aby žili dobre, ale neverili v Boha, ktorý túto ich snahu nakoniec má ohodnotiť, a tak ukrivdili sami sebe, pretože všetko, čo konali, bude v súdny deň zmarené. Musia si však potom uvedomiť, že Boh im neukrivdil, pretože ich na to upozornil, ale oni spáchali krivdu sami voči sebe.