The Quran

111

لَن يَضُرّوكُم إِلّا أَذًى ۖ وَإِن يُقاتِلوكُم يُوَلّوكُمُ الأَدبارَ ثُمَّ لا يُنصَرونَ

Neuškodia (títo židia) vám (muslimovia) , iba ak ublížia (žiadnu vážnu ujmu vám nedokážu spôsobiť) . A ak by proti vám bojovali, tak pred vami zutekajú a potom im (už) pomoc a podpora nebude daná (bez Božieho povolenia sa ich už nik nezastane a ani im nepomôže) .¹

Jedného dňa prišli k Abdulláhovi Bin Salamovi a jeho spo-ločníkom (Abdulláh Bin Salam bol jeden zo židov, ktorí uverili v posolstvo posla a proroka Muhammada) hlavní predstavitelia židov v Medine a ublížili im, pretože títo islam uznali a prijali. Nato Boh najvyšší zoslal tento verš, v ktorom sa píše: Nik z nich vám podstatne neuškodí, iba ak vám len trocha ublíži. A pokiaľ by sa proti vám, muslimovia, postavili, tak začnú pred vami títo židia prchať a ak vám potom budú robiť zle a vytasia proti vám zbrane, nik im už nepomôže. Pre židov z Mediny to bolo upozornenie, aby prestali proti muslimom vyčíňať a kuť podrazy a úklady. Avšak ani tento a ani ďalšie verše túto väčšiu skupinu židov neodradili a v momente, keď videli, že muslimovia sú na pokraji zrútenia po prehre v bitke Uhod, dohodli sa potajomky s nepriateľmi muslimov na tom, že keď si to muslimovia nevšimnú, otvoria im mestské brány a vpustia ich do mesta, aby s muslimami skoncovali. Prorok sa však o tom dozvedel a prekazil im ich plány. Potom ako muslimovia odrazili nepriateľov po niekoľkotýždňovom obliehaní mesta, prorok považoval vyčíňanie tejto skupiny židov za zradu a porušenie všetkých dohôd, ktoré s nimi uzavrel, a tak museli Medinu opustiť a odísť. Ďaleko však neodišli, šli do iných blízkych miest a pevností, kde žili židia, ktorí boli proti prorokovi a muslimom a začali sa na muslimov pripravovať. Preto k týmto mestám a opevneniam prorok ešte za svojho života vysielal vojská, aby sa konečne zbavil zla, ktoré táto skupina židov muslimom spôsobovala.