The Quran

لَيسَ عَلَى الأَعمىٰ حَرَجٌ وَلا عَلَى الأَعرَجِ حَرَجٌ وَلا عَلَى المَريضِ حَرَجٌ وَلا عَلىٰ أَنفُسِكُم أَن تَأكُلوا مِن بُيوتِكُم أَو بُيوتِ آبائِكُم أَو بُيوتِ أُمَّهاتِكُم أَو بُيوتِ إِخوانِكُم أَو بُيوتِ أَخَواتِكُم أَو بُيوتِ أَعمامِكُم أَو بُيوتِ عَمّاتِكُم أَو بُيوتِ أَخوالِكُم أَو بُيوتِ خالاتِكُم أَو ما مَلَكتُم مَفاتِحَهُ أَو صَديقِكُم ۚ لَيسَ عَلَيكُم جُناحٌ أَن تَأكُلوا جَميعًا أَو أَشتاتًا ۚ فَإِذا دَخَلتُم بُيوتًا فَسَلِّموا عَلىٰ أَنفُسِكُم تَحِيَّةً مِن عِندِ اللَّهِ مُبارَكَةً طَيِّبَةً ۚ كَذٰلِكَ يُبَيِّنُ اللَّهُ لَكُمُ الآياتِ لَعَلَّكُم تَعقِلونَ

Slepí sa nedopustí hriechu, ani ten, kto kríva (pre invaliditu, ktorá ho postihla) , ani ten, kto je chorý a ani vy sami sa hriechu nedopustíte, ak by ste jedli z toho, čo je vo vašich domoch (čo sa v nich nachádza z jedla) alebo z toho, čo je v domoch vašich otcov alebo v domoch vašich matiek alebo v domoch vašich bratov alebo v domoch vašich sestier alebo v domoch vašich strýkov z otcovej strany alebo v domoch vašich tiet sestier vašich otcov alebo v domoch vašich strýkov z matkinej strany alebo v domoch vašich tiet sestier vašich matiek alebo v domoch, od ktorých by ste vlastnili kľúče (ak by vám boli zverené kľúče nejakého domu, aby ste sa oň starali v neprítomnosti jeho obyvateľov) alebo v domoch vašich priateľov (pri všetkých uvedených kategóriách sa môže jesť z jedla, ktoré sa nachádza v dome aj bez výslovného súhlasu ich obyvateľov) . Nedopustíte sa hriechu, ak by ste jedli všetci spoločne alebo jednotlivo. Ak by ste vošli do domov (obývaných) , tak pozdravte svoje duše pozdravom, pozdravom požehnaným a dobrým (pozdravom sa myslí pozdrav znejúci: Mier s tebou) . Takto vám Boh objasňuje znamenia, azda budete chápať (že to, čo vám Boh odkazuje, má do vášho života vniesť dobro, a nie vás rozdeľovať a život vám sťažiť) .¹

Prvá časť verša bola zoslaná v súvislosti s niekoľkými stavmi, ktoré v tom čase prevládali. Jeden z nich bol ten, že keď bol zoslaný verš 4:29 a nasl., niektorí muslimovia pociťovali úzkosť jesť s chorými a tými, ktorí krívajú, z obavy pred tým, aby nejedli niečo, čo im nepatrí alebo na čo nemajú právo, zvlášť, keď slepý nevidí, kde je tá najlepšia časť jedla, ktoré je pred ním položené a chorý zje toho veľmi málo. Preto im verš objasnil, že môžu s pokojným svedomím spolu s nimi jesť. Ďalší stav spočíval v tom, že niektorým obyvateľom Mediny sa hnusilo jesť v spoločnosti spomínaných postihnutých ľudí, a tak verš takéto správanie a pocity voči postihnutým zakázal. Ďalší stav spočíval v tom, že niektorí spoločníci proroka Muhammada, keď vo svojich domoch nenachádzali žiadne jedlo, ktoré by uvedeným kategóriám ľudí mohli ponúknuť, vzali ich do domov svojich otcov, matiek a tých, ktorí boli spomenutí vo verši a dali im najesť z toho, čo tam našli. Takíto postihnutí alebo chorí ľudia však pociťovali úzkosť z toho, že im jedlo ponúkol niekto iný než majiteľ domu, a tak bol zoslaný tento verš, v ktorom sa im povoľuje jesť takéto jedlo. Posledný stav spočíval v tom, že niektorí muslimovia, keď odchádzali z Mediny v sprievode proroka Muhammada, zverovali kľúče svojich domov slepým, postihnutým a chorým alebo svojim príbuzným a povolili im, aby jedli z toho, čo v dome nájdu, ak by to potrebovali. Tí, ktorým kľúče bývali zverené, však nechceli jesť z toho, čo v týchto domoch bolo, z obavy, že majitelia domov im to len zo zdvorilosti povolili, a tak prišiel tento verš, aby im to povolili. Druhá časť verša „Nie je pre vás hriechom, ak by ste jedli všetci ..“ bola zoslaná v súvislosti s určitou skupinou ľudí z rodu Kinána, zvaných Benú Lejs Bin Amro, ktorí pociťovali úzkosť z toho, ak niekto z nich jedol sám bez ostatných, a tak sa stávalo, že niekto z ich radov sedel a pred ním bolo položené jedlo od rána až do večera. Až večer, keď nikto neprišiel, sa najedol. Verš prišiel s povolením jesť v skupinách alebo jednotlivo. To isté sa týkalo aj určitých ľudí, ktorí obývali Medinu a ktorí, ak by ich navštívil hosť, nejedli dovtedy, kým si hosť nesadol k jedlu a nenajedol sa spolu s nimi.