The Quran

وَالَّذينَ يَرمونَ أَزواجَهُم وَلَم يَكُن لَهُم شُهَداءُ إِلّا أَنفُسُهُم فَشَهادَةُ أَحَدِهِم أَربَعُ شَهاداتٍ بِاللَّهِ ۙ إِنَّهُ لَمِنَ الصّادِقينَ

Tí, ktorí obviňujú svoje manželky (z mimomanželského pohlavného styku) a pritom by nemali svedkov okrem seba (nemali by štyroch svedkov, ale len seba) , tak svedectvo jedného z nich (manžela) je za štyri svedectvá (svedectvo manžela má váhu štyroch svedectiev, ak svoje svedectvo potvrdí prísahou) odprisahané na Boha, že patrí medzi pravdovravných (že obvinenie sa zakladá na pravde) ,¹

Dôvod zoslania tohto verša spočíval v tom, že jedného dňa prišiel za poslom Muhammadom muž, ktorý prichytil svoju manželku s cudzím mužom v usvedčujúcej situácii. Muž sa posla spýtal: „Ak by niekto našiel so svojou ženou muža a prehovoril by o tom (bez toho, aby mal na to štyroch svedkov) dali by ste ho zbičovať a ak by takéhoto muža zabil, zabili by ste ho (pretože by ste to považovali za vraždu) a ak by zamlčal, čo videl, zlosťou by ostal naplnený (čo má teda robiť?)“. Posol Muhammad sa nato obrátil s prosbou na Boha najvyššieho, aby zoslal ustanovenie o tom, čo majú v takomto prípade robiť. Vtedy bol zoslaný tento i nasledujúci verš, ktorý objasňuje, ako majú muslimovia postupovať v prípade, ak by manžel svoju manželku prichytil a nemal by pritom štyroch svedkov.