The Quran

فَإِن لَم تَجِدوا فيها أَحَدًا فَلا تَدخُلوها حَتّىٰ يُؤذَنَ لَكُم ۖ وَإِن قيلَ لَكُمُ ارجِعوا فَارجِعوا ۖ هُوَ أَزكىٰ لَكُم ۚ وَاللَّهُ بِما تَعمَلونَ عَليمٌ

Ak by ste v nich (v spomenutých domoch) nenašli nikoho, tak do nich nevchádzajte, až kým vám nie je povolené (do nich vojsť) . Ak by vám bolo povedané: „Vráťte sa (nevstupujte do nich) “, tak sa vráťte (odkiaľ ste prišli) . Je to pre vás čistejšie (a lepšie než vyčkávať pred dverami) . Boh o tom, čo konáte, všetko vie.¹

Jedného dňa prišla k prorokovi Muhammadovi žena bývajúca v Medine a povedala: „Posol Boží! Bývam vo svojom dome v stave, v ktorom som nerada, aby ma v ňom niekto videl, či už otec alebo syn. V tom ale príde otec a vojde ku mne, a neustále ku mne vchádzajú muži z mojej rodiny a vidia ma v stave, v akom som, čo mám robiť?“. Nato bol zoslaný verš č. 27, v ktorom sa zakázalo vchádzať do domu, v ktorom býva niekto iný než vlastná a najbližšia rodina, bez povolenia. Keď ale bol zoslaný spomenutý verš, Abú Bakr sa spýtal: „Posol Boží, a čo ohľadom nocľahární a domov, ktoré sú na ceste do Šámu (oblasť zahrňujúca dnešnú Sýriu, Libanon, Palestínu pred rokom 1948 a časť Jordánska) a v ktorých nie sú stáli obyvatelia?“ Ako odpoveď na túto otázku bol poslovi Muhammadovi (p.) zoslaný verš č. 29.