The Quran

وَلا يَأتَلِ أُولُو الفَضلِ مِنكُم وَالسَّعَةِ أَن يُؤتوا أُولِي القُربىٰ وَالمَساكينَ وَالمُهاجِرينَ في سَبيلِ اللَّهِ ۖ وَليَعفوا وَليَصفَحوا ۗ أَلا تُحِبّونَ أَن يَغفِرَ اللَّهُ لَكُم ۗ وَاللَّهُ غَفورٌ رَحيمٌ

Nech neprisahajú tí z vás, ktorí majú dobrodenie a hojnosť, že už nedajú (z toho, čo majú) príbuzným, biednym a tým, ktorí emigrovali pre cestu, ktorú Boh určil (aby sa zachránili a chránili náboženstvo, ktoré zoslal) . Nech (neprisahajú, ale nech) im prepáčia (tým, ktorí sa pomýlili, to, čo vykonali) a nech ich nechajú (a netrestajú ich) . Či nie ste aj vy radi, keď vám Boh odpustí (keď by ste sa niečoho dopustili) ? Boh je odpúšťajúci a milostivý.¹

Keď sa začali šíriť fámy a krivé obvinenia spomenuté vo verši č. 11, prisahal Abú Bakr, otec Ájiši, že už viac nepomôže v ničom muslimovi zvanému Musteh. Musteh bol príbuzný Abú Bakra a žil v biednom stave, bol však ale aj jedným z tých muslimov, ktorí sa nechali zatiahnuť do záležitosti, ktorá sa odohrala v súvislosti s ohováraním a krivým obvinením Ájiše, prorokovej manželky. V súvislosti s prísahou Abú Bakra bol zoslaný tento verš. Keď ho Abú Bakr počul, povedal: „Prisahám na Boha, že si želám, aby mi Boh odpustil (keď sa v niečom zmýlim)“. A tak Abú Bakr obnovil svoju pomoc Mustihovi a povedal: „Prisahám na Boha, nikdy ju (pomoc) pred ním už nezadržím“.