The Quran

إِنَّ الَّذينَ جاءوا بِالإِفكِ عُصبَةٌ مِنكُم ۚ لا تَحسَبوهُ شَرًّا لَكُم ۖ بَل هُوَ خَيرٌ لَكُم ۚ لِكُلِّ امرِئٍ مِنهُم مَا اكتَسَبَ مِنَ الإِثمِ ۚ وَالَّذي تَوَلّىٰ كِبرَهُ مِنهُم لَهُ عَذابٌ عَظيمٌ

Tí, ktorí prišli s krivým obvinením, patria ku skupine z vás. Nemyslite si, že je to zlo pre vás (to, čo sa stalo) , naopak, je to dobro pre vás (pretože pochopíte význam a dosah ustanovení, ktoré vám zosielame) . Každej osobe z nich (z členov tejto skupiny) bude náležať ten hriech, ktorý spáchala. A ten (muž menom Bin Salúl) z nich (zo skupiny, ktorá s krivým obvinením prišla) , kto mal najväčší podiel na tom (krivom obvinení) , tomu sa dostane trápenie obrovské.¹

Tento verš je spojený s udalosťou, podstatou ktorej bolo krivé obvinenie prorokovej manželky Ájiše z mimomanželského styku. Celý tento príbeh známy ako prípad Al Ifk spočíval v tom, že jedného dňa, keď sa prorok Muhammad s vojskom vracal do Mediny, prenocoval na ceste do nej. Keď sa však ráno vojsko pohlo a dorazilo do Mediny, zistilo sa, že Ájiša nie je na svojej ťave, ktorá bola zakrytá závojom. Správy o neprítomnosti Ájiše sa rýchle začali šíriť a prorok s jeho spoločníkmi mali o ňu strach. Neprešiel však dlhý čas a Ájiša sa objavila, osedlajúc ťavu, ktorú ťahal jeden muslim zvaný Safván Bin Al Mutal Al Silmi. Keď sa prorok Ájiše spýtal, čo sa stalo, Ájiša mu odpovedala, že šla vykonať nejakú potrebu ešte predtým, než bol ohlásený odchod. Na krku mala náhrdelník. Keď vykonala, čo potrebovala vykonať, náhrdelník sa jej stratil bez toho, aby to cítila. Keď sa potom vrátila do tábora, zistila, že jej náhrdelník chýba, preto ho šla hľadať na miesto, kde bola predtým. Medzitým začali ľudia tábor opúšťať. Vzali so sebou aj jej ťavu so závojom bez toho, aby sa uistili, či Ájša za ním je. Keď Ájiša potom náhrdelník našla a vrátila sa na miesto, kde ľudia táborili, nenašla tam už nikoho … Vtedy sa omotala rúchom, ktoré mala prehodené na šatách a ľahla si tam, pretože predpokladala, že sa pre ňu vrátia, keď zistia, že je nezvestná. Medzi tým, ako Ájša ležala, prešiel pri nej Safván, ktorý sa oneskoril pre potrebu, ktorú si chcel vybaviť, a tak nenocoval s ostatnými muslimami v tábore. Safván zbadal Ájišino rúcho, a tak prišiel bližšie. Keď ju uvidel, povedal: „Bohu patríme a k Nemu je náš návrat, manželka posla Božieho! Prečo si sa oneskorila, Boh nech ťa milosťou zahrnie?!“ Ájiša mu neodpovedala, načo doviedol svoju ťavu k nej a povedal jej: „Nastúp si“ a odstúpil od nej. Ájiša nasadla, Safván chytil vodidlo a rýchlo nasmeroval za ostatnými, až kým nedorazil do Mediny. Prorok si Ájišu vypočul a uveril jej bez ďalšieho. Ájiša si nato šla ľahnúť a v pokoji zaspala. Vtedy však netušila, akú dohru bude mať táto bezvýznamná udalosť. Niektorí pokrytci, na čele ktorých stál Abdulláh Bin Ubej Bin Salúl, začali okolo celej príhody vymýšľať rôzne príbehy a historky a Ájišu spochybňovať. V tom im pomohla aj skutočnosť, že niektorí prorokovi spoločníci udalosť spomenuli pred ľuďmi, pričom nevedeli, k čomu sa schyľovalo. Ľudia začali o Ájiši povrávať rôzne klamstvá a výmysly po celý mesiac. To sa dostalo až k prorokovi Muhammadovi a k jej otcovi, Abú Bakrovi a jej matke Um Rovmán, ktorí ostali z toho zdesení, ako by ich blesk udrel. Pod vplyvom tohto ohovárania si Ájiša všimla, že prorok sa jej začal vyhýbať, a tak ho poprosila, že chce ísť k svojim rodičom a odišla k nim. Ájiša, ktorá nedávno prekonala chorobu, ronila slzu za slzou a nemohla spať od toho, čo ju postihlo. Táto udalosť v jej konečnej podobe sa muslimov veľmi dotkla, zvlášť preto, že sa týkala cti slobodnej ženy (nie otrokyne) a jednej z manželiek proroka Muhammada. Tu sa príslušníci oboch muslimských kmeňov, ktoré žili v Medine, začali navzájom obviňovať, až sa takmer medzi nimi strhla vojna. Prorok Muhammad sa spýtal niektorých muslimov a muslimiek, čo si o tom všetkom myslia. Všetci Ájišu v dobrom spomenuli. Ali Bin Ebí Táleb však prorokovi povedal, aby sa jej spýtal, pretože mu určite pravdu povie. Prorok šiel ustarostený do domu Abú Bakra a tam videl Ájišu, ako stále plakala. Jej rodičia sedeli ticho a nič nehovorili. Prorok prišiel bližšie k Ájiši a požiadal ju, ak sa dopustila hriechu, nech sa k Bohu pokajá. Ájišu zarazilo, že jej prorok takéto niečo vôbec povedal a silno sa rozplakala a zamrmlala: „Prisahám na Boha, že sa nikdy nebudem kajať za to, čo si povedal .. Boh vie, že som nevinná“. Medzi tým, ako prorok pri Ájiši sedel, náhle naňho zostúpil anjel Gabriel, prorok si ľahol a pod jeho hlavu bol vložený vankúš. Neprešiel dlhý čas a proroka anjel opustil. Prorok si sadol a povedal: „Ájiša, raduj sa. Boh zoslal správu o tvojej nevine“. Prorok vyšiel k ľuďom a predniesol pred nimi verše 11 až 23 tejto kapitoly Koránu. Tým bola celá udalosť uzavretá a všetko sa vrátilo k starým koľajam.