10ذٰلِكَ بِما قَدَّمَت يَداكَ وَأَنَّ اللَّهَ لَيسَ بِظَلّامٍ لِلعَبيدِ „To (že okúsi trápenie ohňa, bude) za to, čo tvoje ruky vykonali. A (aby každý vedel, že) Boh nie je krivdiaci voči poddaným.“.1 Jednoznačný výklad významu slova poddaný vo verši je, že sa ním myslia stvorení, medzi ktorých patria aj ľudia. Odôvodnenie, prečo sa použilo slovo poddaný na tomto mieste, a nie člo-vek, nejestvuje v známych výkladoch Koránu. Ak si však podrobne preštudujeme výkladové slovníky arabského jazyka a spojíme takýto výklad so zmyslom, v akom Korán toto slovo používa, dospejeme k nasledujúcemu záveru: v živote pozemskom je človeku Bohom daná určitá sloboda a voľnosť v tom, čo koná, čo prijíma a neprijíma a pod. V súdny deň mu však už Boh takúto slobodu odníme a človek bude už úplne a priamo podriadený Bohu bez možnosti akéhokoľvek slobodného a svojvoľného konania. To dokazuje aj pohľad na súdny deň napríklad vo verši 20:109, kde sa píše, že v súdny deň nik neprehovorí okrem toho, komu to bude dovolené. Pojem poddaný vyjadruje postavenie človeka, ktorý je vo všetkom podriadený niekomu inému, v živote pozemskom bude okrem Bohu podriadený iným ľuďom, v súdny deň zasa výlučne len Bohu. Verš teda slovo poddaný používa ako náznak úplnej podriadenosti človeka v súdny deň. Zvýrazňuje však aj absolútnu Božiu spravodlivosť v tom zmysle, že aj keď je takýto človek úplne podriadený a Boh má moc s ním urobiť čokoľvek, človek bude súdený len za to, čo v živote pozemskom vykonal, a teda mu v ničom ukrivdené nebude.