The Quran

وَقالوا قُلوبُنا غُلفٌ ۚ بَل لَعَنَهُمُ اللَّهُ بِكُفرِهِم فَقَليلًا ما يُؤمِنونَ

I povedali (spomenutí židia) : „Naše srdcia sú obalené (obalom, ktorý im bráni v tom, aby vnímali to, s čím posol Muhammad prišiel – sú nevnímavé) “. Ba nie, (nie je to tak, oni nič nevnímajú, pretože) Boh ich preklial za ich odmietanie viery, a preto málokedy (títo židia) veria.¹

Židia prorokovi Muhammadovi hovorievali, že ich srdcia sú akoby obalené, zahalené alebo nevnímavé, a preto nevnímajú a odmietajú nasledovať posolstvo, s ktorým prišiel, aby sa teda vzdal pokusov o ich presviedčanie. Nato Boh, nad ktorým vyššieho niet, zoslal tento verš, v ktorom im hovorí, že nie ich srdcia sú obalené a nevnímavé, ale že to On ich preklial pre ich odmietanie viery, a preto nedokážu vnímať posolstvo, s ktorým posol a prorok Muhammad prišiel. V tomto verši tak ako v mnohých ďal-ších, ktoré sa týkajú aj iných udalostí, dokážeme lepšie pochopiť, prečo niektorí ľudia veria a iní nie. V prvom rade treba poznať dôležitú skutočnosť a to, že Boh človeku dal slobodu, aby si vybral okrem iného, či bude veriť, alebo nie. Viera a neviera však nie sú absolútnou záležitosťou človeka, pretože v určitom okamihu do nej zasahuje Božia moc. Sloboda človeka spočíva v tom, že Boh mu zoslal určité znamenia, určitý návod, ktorým mu ukazuje, že Boh existuje, kto je Boh a že v Neho má veriť a konať podľa zásad, ktoré On ľuďom určil. Sloboda vôle u človeka sa potom uplatňuje v tom, že je na ňom, aby si tieto znamenia dobre preštudoval, aby návod podrobne preskúmal a rozhodol sa, či sa sku-točne o Bohu presvedčil, alebo nie. Ak začal pátrať s úprimnosťou o tom, kto je Boh a ako Ho možno spoznať, Boh mu pomôže k tomu, aby k takémuto poznaniu skôr či neskôr dospel. Nasleduje potom ďalšia etapa, v ktorej sa prejaví sloboda rozhodovania u človeka, a to pri hodnotení, či to, k čomu sa dopátral, považuje za pravdivé, alebo nie (v tomto štádiu sa spolieha sčasti na rozum a logiku a sčasti na pocity svojho srdca). Ak uverí, že to poznanie, ku ktorému dospel, je pravdivé a viera začne v jeho srdci silnieť bez toho, aby sa tomu bránil, Boh mu ju bude zachovávať a prehlbovať. Všetko, čo sme tu uviedli, platí aj opačne. Ak niekto rozumom, logikou a citmi dospeje k záveru čo i len čiastočne, že poznanie, ktoré má pred sebou, je pravdivé alebo môže byť pravdivé, ale z nejakého dôvodu ho odmieta nasledovať, v závislosti od tohto dôvodu mu Boh buď nechá ešte dvere otvorené v budúcnosti, aby sa k viere mohol dostať, alebo mu takúto šancu už znemožní. V tomto smere nám ale Boh odkazuje, že je milostivý a odpúšťajúci voči každému, kto sa Naňho obráti s úplne čistým srdcom a úmyslom, kajá sa pred Ním a prosí o odpustenie. Z tohto dôvodu Boh vo verši o uvedenej skupine židov hovorí, že ich srdcia nie sú nevnímavé, ale za to, že sa neustále vzpierali veriť v posolstvo, ktoré zoslal prostredníctvom posla a proroka Muhammada a v súvislosti s tým i neustále porušovali to, čo mali vo svojich Knihách, Boh im už nedal viac možnosť toto náboženstvo vnímať, dospieť k pravdivej viere a vytvoril akúsi prekážkou medzi nimi a tým, aby vnímali to, čo posol Muhammad hlásal.