The Quran

ثُمَّ أَنتُم هٰؤُلاءِ تَقتُلونَ أَنفُسَكُم وَتُخرِجونَ فَريقًا مِنكُم مِن دِيارِهِم تَظاهَرونَ عَلَيهِم بِالإِثمِ وَالعُدوانِ وَإِن يَأتوكُم أُسارىٰ تُفادوهُم وَهُوَ مُحَرَّمٌ عَلَيكُم إِخراجُهُم ۚ أَفَتُؤمِنونَ بِبَعضِ الكِتابِ وَتَكفُرونَ بِبَعضٍ ۚ فَما جَزاءُ مَن يَفعَلُ ذٰلِكَ مِنكُم إِلّا خِزيٌ فِي الحَياةِ الدُّنيا ۖ وَيَومَ القِيامَةِ يُرَدّونَ إِلىٰ أَشَدِّ العَذابِ ۗ وَمَا اللَّهُ بِغافِلٍ عَمّا تَعمَلونَ

Potom ale (ako ste to uznali) hľa, zabíjate sa (a vraždíte sa navzájom) a vyháňate skupinu svojich ľudí z ich príbytkov, podporujete sa navzájom proti nej (proti členom tejto skupiny) hriechom (prostredníctvom neho) a prekračovaním miery (toho, k čomu ste sa zaviazali) . A ak k vám prichádzajú (tí, ktorých ste vyhnali) ako zajatci, vykupujete ich (zo zajatia) a pritom vám bolo (pôvodne) zakázané ich vyháňať. V časť Knihy veríte a v ostatnú odmietate veriť (beriete si z Knihy, čo vám vyhovuje a to, čo nie, toho sa už nedržíte) ?! Odplatou pre toho, kto z vás tak koná, bude poníženie v živote najnižšom (pozemskom) a v deň zmŕtvychvstania bude (on i ostatní jemu podobní) vrátený (k životu) do trápenia najprísnejšieho. A veru, Boh nie je nepozorný (a neznalý) voči tomu, čo konáte.¹

Podľa výkladu Koránu od Ibn Kesíra bol tento verš zoslaný o židoch, ktorí žili v Medine. V Medine totiž žili dva arabské kmene a dva židovské. Vzťahy medzi nimi boli také, že prvý židovský kmeň bol spojencom prvého arabského kmeňa a druhý zasa druhého. Tieto dve zoskupenia proti sebe neustále bojovali, útočili na seba, jedny obsadzovali obydlia tých druhých a každé zoskupenie bralo zajatcov z členov toho druhého. Po príchode proroka Muhammada do Mediny sa oba arabské kmene uzmierili a v rámci toho, že už uznávali jedno náboženstvo, ich vzťahy dostali nový charakter a mier už zavládol medzi nimi (aj keď to spočiatku bola pomerne náročná úloha). To viedlo k tomu, že v Medine zavládol poriadok a pokoj i medzi židmi. Vo vzťahu k predchádzajúcim veršom Boh týchto židov, ktorí žili v Medine, upozorňuje, že neustále porušujú záväzky, na ktoré sa pred Bohom zaviazali a uvádza im príklady toho, ako ich porušovali. Medzi záväzkami, ktoré na seba prebrali, bolo napríklad i to, že keď príde prorok, ktorého znaky majú vo svojich knihách, tak v neho uveria. Keď však tento prorok, ktorým bol prorok Muhammad, prišiel s posolstvom a oznámil im ho, odmietli ho nasledovať i napriek tomu, že spoznali v prorokovi Muhammadovi a v znakoch, ktoré sprevádzali posolstvo, ktorým bol poverený, očakávaného proroka. Skutočnosť, že proroka Muhammada uznávali, dokladujú aj mnohé historické pramene. Problém židov bol v tom, že i napriek ich uznaniu proroka Muhammada nechceli islam nasledovať, spoznali, že je pravdou, ale trvali na svojom tvrdohlavom odmietavom postoji.