The Quran

وَقالوا لَن تَمَسَّنَا النّارُ إِلّا أَيّامًا مَعدودَةً ۚ قُل أَتَّخَذتُم عِندَ اللَّهِ عَهدًا فَلَن يُخلِفَ اللَّهُ عَهدَهُ ۖ أَم تَقولونَ عَلَى اللَّهِ ما لا تَعلَمونَ

I povedali (židia) : „Nedotkne sa nás oheň, iba ak len na určitý počet dní“. Povedz (im, Muhammad) : „A či ste dostali od Boha (o tejto vašej domnienke) sľub? Potom Boh určite svoj sľub neporuší (ak vám ho dal) . Alebo (ste ho nedostali a) hovoríte o tom, čo bude u Boha, bez toho, aby ste mali o tom poznanie?“,¹

Boh kladie otázku týmto židom, ktorí tvrdili, že do ohňa vojdú len na niekoľko vopred určených dní, či majú od Boha daný sľub, že sa tak stane, alebo si zasa o Bohu vymýšľajú niečo, čo Boh nezoslal?. Verš tých židov upozorňuje, aby si veľmi dobre premysleli, čo hovoria, pretože Boh im takýto sľub nedal a v súdny deň budú spolu s ostatnými ľuďmi bez rozdielu spýtaní na to, čo konali a dostane sa im odmena alebo trest podobné tým, aké sa dostanú i ostatným ľuďom. Ibn Abbás povedal, že dôvod zoslania tohto verša spočíval v tom, že židia hovorili: „Život pozemský má sedemtisíc rokov a za každých tisíc rokov budeme potrestaní jedným dňom. Dohromady to bude len sedem dní trestu“.