The Quran

۞ أَتَأمُرونَ النّاسَ بِالبِرِّ وَتَنسَونَ أَنفُسَكُم وَأَنتُم تَتلونَ الكِتابَ ۚ أَفَلا تَعقِلونَ

Prikazujete ľuďom (stále sa hovorí o popredných predstaviteľoch židov, ktorí žili v Medine za čias posla a proroka Muhammada) , aby boli úctiví a zabúdate na svoje duše (sami na seba, keď sa úctivosti nedržíte) a pritom predná-šate Knihu (čítate Tóru, ktorá vám zbožnosť a mravnosť prikazuje) ! A či nechápete (čo konáte a kam vás podobné činy dovedú) ?!,¹

Ibn Abbas (jeden zo spoločníkov proroka Muhammada) rozprával, že tento verš sa vzťahuje na židov, ktorí žili v Medine. Niektorí z nich hovorili muslimom, s ktorými ich viazali príbuzenské vzťahy: „Zotrvajte v náboženstve, v ktorom ste (t.j. v islame) a uznávajte to, čo prikazuje tento muž (posol a prorok Muhammad), pretože vec, s ktorou prišiel, je pravdivá.“ Títo židia fakticky prikazovali ostatným ľuďom, aby v posolstvo Muhammada (p.) verili a držali sa ho, čím ich správnym smerom navádzali, pritom ale sami toto posolstvo nenasledovali a svojim dušiam toto dobro odopierali. Preto na ich adresu Boh, nad ktorým vyššieho niet, káravo zoslal tento verš, v ktorom im odkazuje, že nestačí len ľuďom kázať a ukazovať im, kde je ich dobro, ale takéto dobro aj osobne nasledovať a želať si ho i pre svoju dušu. Túto skutočnosť mali z tohto verša pochopiť a uvedomiť si ju.