The Quran

272

۞ لَيسَ عَلَيكَ هُداهُم وَلٰكِنَّ اللَّهَ يَهدي مَن يَشاءُ ۗ وَما تُنفِقوا مِن خَيرٍ فَلِأَنفُسِكُم ۚ وَما تُنفِقونَ إِلَّا ابتِغاءَ وَجهِ اللَّهِ ۚ وَما تُنفِقوا مِن خَيرٍ يُوَفَّ إِلَيكُم وَأَنتُم لا تُظلَمونَ

Nie je na tebe (Muhammad) ich správne usmernenie, to Boh správne usmerní, koho chce. (Tvojou povinnosťou, Muhammad, je oznámiť ľuďom posolstvo, ktoré ti bolo Bohom zoslané. Nie je to tvoja povinnosť, aby ľudia prijali vieru a náboženstvo, ktoré im oznamuješ, pretože usmernenie ľudí na správnu cestu je už záležitosť, o ktorej rozhoduje výlučne Boh.) A čokoľvek miniete (rozdáte, ľudia) z dobra (z dobrých vecí, ktoré vlastníte) , je to (dobro) pre vaše duše (pretože i vy tým získavate ako odmenu dobro od Boha) . A míňate (rozdávate) len preto, aby ste sledovali Božiu tvár. (Konštrukcia „pre Božiu tvár“ sa v arabskom jazyku vyskytuje pomerne často a znamená pre Božiu spokojnosť, resp. robiť niečo s čistým srdcom a len pre získanie Božej spokojnosti.) A čokoľvek miniete (rozdáte) z dobra, bude vám odplatené a pritom vám nebude (v ničom) ukrivdené.¹

Muslimovia dávali milodary a finančne pomáhali aj chudobným, ktorí neboli muslimami. Keď však počet chudobných muslimov veľmi vzrástol, prorok Muhammad povedal: „Dávajte milodary už len tým, ktorí nasledujú náboženstvo, ktoré vy nasledujete.“. Nato bol zoslaný uvedený verš, ktorý povolil dávať milodary a finančne pomáhať aj tým, ktorí nie sú muslimami. Týmto veršom Boh zrušil akýkoľvek rozdiel z hľadiska náboženstva, ak ide o charitatívny a humanitný účel. Keď bolo muslimom v Koráne Bohom uložené, aby ľuďom pomáhali, nebolo povedané, akým ľuďom sa má pomáhať. To znamená, že pomoc sa vztiahla na akéhokoľvek človeka bez rozdielu. Jediným meradlom je fakt, že on pomoc potrebuje. Preto i v dobe, keď bolo medzi muslimami veľmi veľa chudobných a prorok Muhammad chcel, aby sa najprv pomohlo im a potom ostatným, Boh mu odkázal, aby sa v poskytovaní takejto pomoci nerobil rozdiel medzi ľuďmi.