263۞ قَولٌ مَعروفٌ وَمَغفِرَةٌ خَيرٌ مِن صَدَقَةٍ يَتبَعُها أَذًى ۗ وَاللَّهُ غَنِيٌّ حَليمٌ Dobré slovo a odpustenie je lepšie než milodar (ktorý je) nasledovaný ublížením (po ktorom nasleduje ublíženie) . A Boh nikoho nepotrebuje (nikoho nepotrebuje a na nikoho nie je odkázaný) a má veľkú trpezlivosť.1 Boh pokračuje v tom, čo bolo povedané v predchádzajúcom verši a hovorí, že milodar, po ktorom nasleduje ublíženie tomu, komu bol poskytnutý, je nepotrebný. Ak niekto bol požiadaný o pomoc a nechcel by pomôcť, alebo by na to nemal, nech sa ospravedlní tomu, kto ho o túto pomoc žiada, že mu pomôcť nemôže a nech mu odpustí jeho prípadnú dotieravosť. Boh končí verš tým, že ľuďom objasňuje, že On je sebestačný, nikoho nepotrebuje a pomôcť môže každému, komu chce, On však dáva možnosť ľuďom, aby získali dobré skutky a zaslúžili sa o Jeho spokojnosť. A Boh má veľkú trpezlivosť voči ľuďom i voči tomu, čoho sa dopúšťajú, tak nech sú aj oni sami voči sebe trpezliví.