The Quran

261

مَثَلُ الَّذينَ يُنفِقونَ أَموالَهُم في سَبيلِ اللَّهِ كَمَثَلِ حَبَّةٍ أَنبَتَت سَبعَ سَنابِلَ في كُلِّ سُنبُلَةٍ مِائَةُ حَبَّةٍ ۗ وَاللَّهُ يُضاعِفُ لِمَن يَشاءُ ۗ وَاللَّهُ واسِعٌ عَليمٌ

Príklad tých, ktorí míňajú (rozdávajú) svoje majetky (peniaze) na cestu, ktorú Boh určil (na účely, ktoré Boh určil) , sa podobá príkladu zrnka, z ktorého vyrástlo sedem klasov, v každom klase (je) sto zrniek (každú peňažnú jednotku, ktorú niekto dá na spomenuté účely, Boh znásobí 700 krát) . A Boh znásobí (odmenu) , komu chce (Boh tomu, kto tak činí, jeho odmenu môže znásobiť ešte väčším počtom násobkov, než je uvedený v tomto verši) . A Boh všetko obsiahol (svojou znalosťou i štedrosťou) a je vševediaci (presne vie, čo sa deje a kto si koľko zaslúži) .¹

Tento verš bol zoslaný, keď sa muslimovia pripravovali na výpravu pod názvom Tabúk. Vtedy prišli k prorokovi Muhammadovi dvaja muslimovia, Usmán Bin Affán a Abdulrahmán Bin Avf. Usmán zo svojho majetku vypravil tisíc tiav a k tomu ešte daroval tisíc denárov na výzbroj výpravy. Abdulláh zasa daroval štyritisíc dirhamov (ďalšia peňažná jednotka, ktorá sa v tom čase používala) a prorokovi povedal: "Mal som osemtisíc dirhamov, ponechal som sebe i mojej rodine štyritisíc a štyritisíc požičiavam Bohu. Nato Boh zoslal tento verš, v ktorom sľubuje každému, kto rozdáva zo svojich peňazí na účely, ktoré Boh určil, že mu odmenu za každý dirham znásobí niekoľko stonásobne. Tieto ich peniaze sa podobajú na zrnko, ktoré zasadia. Z tohto zrnka potom vyrastie sedem klasov, v každom klase je sto zrniek.