Keď Tálut vyšiel (vyrazil do boja) s vojakmi, povedal: „Boh vás skúške podrobí riekou (prejdeme po ceste pri rieke, kde Boh preskúša vašu trpezlivosť a odhodlanie) . Kto sa z nej napije, ten nepatrí ku mne (a môjmu vojsku) , ak to by z nej (rieky) neochutnal (ani kvapku) , iba ak si raz dlaňou načrie (vody bez toho, aby ju viac chutnal alebo z nej pil) , ten ku mne patrí (kto by sa z tejto rieky napil a poruší môj príkaz, nepatrí ku mne a nebude so mnou pokračovať, a kto sa nenapije, jedine ak si len raz dlaňou vodu načrie, patrí medzi mojich vojakov) . I (keď vojaci dorazili k rieke) napili sa z nej (takmer všetci) okrem malej skupinky z ich radov. Keď ju (rieku) prekročil on i tí, ktorí (spolu) s ním uverili, povedali: "Nemáme dnes síl (postaviť sa) proti Goliášovi a jeho vojakom“. Tí (z radov vojska) , ktorí si ale mysleli, že stretnú Boha (boli presvedčení, že existuje súdny deň, v ktorý budú pred Bohom stáť) , povedali: „Koľko bolo malých skupín, ktoré porazili (v boji) veľké skupiny, keď to Boh povolil. A Boh je s tými, ktorí sú trpezliví (stojí pri nich) “.