The Quran

237

وَإِن طَلَّقتُموهُنَّ مِن قَبلِ أَن تَمَسّوهُنَّ وَقَد فَرَضتُم لَهُنَّ فَريضَةً فَنِصفُ ما فَرَضتُم إِلّا أَن يَعفونَ أَو يَعفُوَ الَّذي بِيَدِهِ عُقدَةُ النِّكاحِ ۚ وَأَن تَعفوا أَقرَبُ لِلتَّقوىٰ ۚ وَلا تَنسَوُا الفَضلَ بَينَكُم ۚ إِنَّ اللَّهَ بِما تَعمَلونَ بَصيرٌ

A ak by ste sa (manželia) s nimi (s vašimi manželkami) rozviedli ešte predtým, než by ste sa ich dotkli (mali s nimi pohlavný styk) , pričom ste im už určili povinné plnenie (predchádzajúci verš hovoril o situácii, kedy by veno ešte nebolo určené, tento verš už o prípade, keby bolo veno už dohodnuté a určené) , tak im dajte (dajte vašim manželkám, s ktorými sa rozvádzate) polovicu toho, čo ste (im) určili (ako veno) , s výnimkou (v tom prípade by ste svojim manželkám, s ktorými sa rozvádzate, polovicu vena nemuseli dať) , ak by vám ho odpustili (ak by vám ho, manželia, vaše manželky, s ktorými sa rozvádzate, odpustili) alebo by ho odpustil ten, v ruke (právomoci) ktorého je uzavretie manželského zväzku (ten, kto zastupuje nevestu pri uzatváraní sobáša) . A odpustiť ho (vena zo strany rozvádzajúcej sa manželky alebo jej zástupcu) je bližšie k bohabojnosti. A nezabúdajte na vzájomné dobrodenie (snažte sa rozísť v dobrom a manžel by mal, ako to hovorí predchádzajúci verš, manželke, s ktorou sa rozvádza, venovať nejaký dar ako prejav dobrej vôle, ak by mu veno bolo odpustené) . Veď Boh vidí všetko, čo konáte.¹

Ak by ste sa, manželia, rozviedli s vašimi manželkami ešte predtým, než by došlo medzi vami k pohlavnému styku a boli by ste im už určili veno, tak im dajte polovicu toho vena, ktoré ste im určili. Verš pritom pripomína obom rozvádzajúcim sa manželom, ale i tomu, kto by manželku zastupoval a hájil jej záujmy, aby nezabudli na ostatné zásady islamu, medzi ktoré patrí odpúšťanie. Verš neuložil ani rozvádzajúcej sa manželke a ani jej zástupcovi povinnosť vzdať sa určenej polovice vena, ale im oznamuje, že ten, kto by rozvádzajúcemu sa manželovi veno odpustil, vo svojom správaní by sa priblížil viac k bohabojnosti. Ustanovenia verša sa ale nesmú vykladať v tom zmysle, že ten, kto by uvedenú časť vena neodpustil, nie je bohabojný. Tu si treba povšimnúť, že Korán rozlišuje právny a faktický vznik manželstva. Z právneho hľadiska manželstvo vzniká uzavretím manželskej zmluvy (alebo i bez nej) a uskutočnením jednoduchého formálneho sobášneho obradu. Faktický vznik manželstva však Korán viaže na prvý pohlavný styk medzi manželmi (predmanželský intímny styk je neprípustný). Je to zrejme i z toho dôvodu, že pred takýmto stykom manželov manželstvo ešte neplní všetky svoje úlohy, resp. spoločnému životu manželov ešte chýba to bližšie spojenie, ktoré manželov úplne duševne i fyzicky zblíži. Je to zrejme i preto, že pohlavným stykom manželov je už daná príležitosť, aby manželka otehotnela a narodilo sa dieťa.