205وَإِذا تَوَلّىٰ سَعىٰ فِي الأَرضِ لِيُفسِدَ فيها وَيُهلِكَ الحَرثَ وَالنَّسلَ ۗ وَاللَّهُ لا يُحِبُّ الفَسادَ A keď (nejaký zo spomenutých pokrytcov v predchádzajúcom verši) odíde (od teba, Muhammad) chodí po zemi, aby na nej šíril skazu a hubil úrodu a potomstvo (v protiklade s tým, čo od teba počuje a čo Boh prikazuje) . Boh ale nemá rád šírenie skazy.1 Verše 2:204–205, boli zoslané o mužovi, ktorý žil za čias posla a proroka Muhammada a volal sa Al Achnas Bin Šurejq Al Saqafi. Ten jedného dňa prišiel k prorokovi a pretvaroval sa pred ním dodržiavaním islamu, bohabojnosťou a peknými slovami o živote a náboženstve a povedal: „Prišiel som, aby som prijal islam a Boh dobre vie, že pravdu hovorím.“ Keď však od proroka odišiel, prešiel popri pôde, na ktorej bola úroda a stádo patriace muslimskej rodine. Úrodu spálil a stádo zarezal, a tým im všetko zničil. Z tohto dôvodu Boh zoslal uvedené verše, aby upozornil proroka, že tento človek patrí medzi jeho najväčších protivníkov, aj keď navonok prejavuje niečo iné. V mnohých prípadoch boli verše Koránu zoslané pri nejakej príležitosti alebo v spojitosti s nejakou udalosťou, čím ľudia omnoho lepšie pochopili ich význam a praktické uplatnenie. Tieto verše ale obsahovali v sebe i všeobecný význam a odkaz, ktorý je možné z nich vyčítať. Predchádzajúce dva verše napríklad upozorňujú tak proroka ako aj muslimov na nebezpečenstvo pokrytcov, ale aj na to, že nestačí sa k islamu len hlásiť a potom konať v príkrom rozpore s tým, čo ukladá. Nasledovať islam znamená aj správať sa podľa neho, čo je vyjadrené v poslednej vete, kde Boh zdôrazňuje, že nemá rád, keď niekto ničí a skazu šíri.