The Quran

200

فَإِذا قَضَيتُم مَناسِكَكُم فَاذكُرُوا اللَّهَ كَذِكرِكُم آباءَكُم أَو أَشَدَّ ذِكرًا ۗ فَمِنَ النّاسِ مَن يَقولُ رَبَّنا آتِنا فِي الدُّنيا وَما لَهُ فِي الآخِرَةِ مِن خَلاقٍ

Keď skončíte vaše (vám predpísané) obrady, spomínajte si na Boha tak, ako ste si predtým (v predislamskom období) spomínali na vašich otcov (pýšili ste sa nimi, ako aj vašimi rodmi a rodokmeňmi) alebo ešte viac (s ešte väčšou intenzitou) Ho (Boha) spomínajte. Niektorí ľudia hovoria (keď Boha o niečo prosia) : "Pane náš, daj nám v živote najnižšom (pozemskom tie najlepšie dary a dobrodenie a ich jediným záujmom je život pozemský, v ktorom žijú a zabúdajú na život posmrtný) , a v živote poslednom (a večnom) nebudú mať žiaden podiel (z dobrodení a štedrosti Boha) .¹

V predislamskom období, keď ľudia putovali do Mekky, Mekka bola počas púte veľkým centrom obchodu, ale i miestom, na ktorom sa ľudia schádzali, aby sa pýšili svojimi predkami a svojím pôvodom. Mekka bola i miestom, kde sa usporadúvali jedny z najznámejších súťaží v tvorbe básní a v ich recitovaní. To sa po zoslaní islamu zmenilo a Boh pútnikom odkazuje, aby Ho po vykonaní obradov, ktoré im stanovil, spomínali namiesto toho, aby sa pýšili svojím pôvodom a spomínali svojich predkov. Nech Boha spomínajú s ešte väčšou intenzitou a oddanosťou, než akou spomínali svojich predkov. Boh, nad ktorým vyššieho niet, potom hovorí, že existuje druh pútnikov, ktorí sa o svoj pozemský život tak obávajú, že keď prichádzajú na púť a prosia Boha o niečo, prosia Ho len o dobro v tomto živote, aby im dal dobrú úrodu, dobré a silné potomstvo atď., a pritom zanedbávajú prosbu o niečo z dobra života trvalejšieho a večného, ktorý ešte len príde. Takýmto ľuďom, ktorých pozemský život zaujal do tej miery, že takmer zabúdajú na všetko ostatné, Boh dá v živote pozemskom to, čo žiadajú, ak usúdi, že si to zaslúžia, avšak v živote konečnom z toho, čo dá ostatným, nič nezískajú.