The Quran

178

يا أَيُّهَا الَّذينَ آمَنوا كُتِبَ عَلَيكُمُ القِصاصُ فِي القَتلَى ۖ الحُرُّ بِالحُرِّ وَالعَبدُ بِالعَبدِ وَالأُنثىٰ بِالأُنثىٰ ۚ فَمَن عُفِيَ لَهُ مِن أَخيهِ شَيءٌ فَاتِّباعٌ بِالمَعروفِ وَأَداءٌ إِلَيهِ بِإِحسانٍ ۗ ذٰلِكَ تَخفيفٌ مِن رَبِّكُم وَرَحمَةٌ ۗ فَمَنِ اعتَدىٰ بَعدَ ذٰلِكَ فَلَهُ عَذابٌ أَليمٌ

Vy, ktorí ste uverili, je vám predpísaná odveta za zabitých (odveta za zabitých ľudí v nasledujúcom poradí) : slobodný za slobodného (ak slobodný zabije slobodného a sú splnené všetky podmienky na odsúdenie za úmyselnú vraždu, vrah má byť zabitý) , otrok za otroka a žena za ženu (vždy sa musia pritom sledovať zásady spravodlivosti) . Ak by bolo niekomu niečo odpustené zo strany jeho brata (ak by príbuzní zavraždeného vrahovi odpustili, v dôsledku čoho sa vrah už na trest smrti odsúdiť nemôže) , nech sa (tento príbuzný) zachová (voči vrahovi) chvályhodne (Korán poskytuje vrahovi ako jednu z možností vyhnúť sa trestu smrti odpustenie a finančnú dohodu. To znamená, že kompetentný príbuzný zavraždeného môže vrahovi odpustiť jeho čin bez toho, aby od neho čokoľvek žiadal. Na strane druhej však takýto príbuzný môže svoje odpustenie podmieniť finančným odškodnením rodiny zavraždeného zo strany vraha. To všetko sa samozrejme deje pod dohľadom súdu. Takáto čiastka by mala rodine zavraždeného, teda jeho prípadnej manželke alebo deťom, zabezpečiť zdroj financií ako náhradu za živiteľa rodiny, ktorého stratili. Príbuzný sa však má riadiť zásadami slušnosti a žiadať len toľko, koľko je v tej ktorej spoločnosti zvykom žiadať v podobných prípadoch) a nech mu (tomuto príbuznému) zaplatí (vrah) s dobrým úmyslom. (Posledná veta vraha vyzýva k tomu, aby zaplatil, čo má, s dobrým úmyslom a nesnažil sa tejto povinnosti akýmkoľvek spôsobom zbaviť) . Je to (toto ustanovenie) úľava od vášho Pána a milosť (takéto ustanovenie o možnosti dohody príbuzného zavraždeného a vraha Boh stanovil ľuďom, aby im uľahčil život a ako milosť od Neho) . Kto (z vás) by potom prekročil mieru (usmrtil by vraha alebo ho odsúdil na smrť alebo by sa snažil ublížiť rodine zavraždeného, aby sa finančnej čiastky vzdala, atď.) , tomu sa dostane trápenie bolestivé.¹

Uvedený verš obsahuje veľmi dôležité ustanovenie pre formujúcu sa islamskú spoločnosť v Medine. Verš hovorí: Vy, ktorí ste uverili, je vám stanovené, ako treba postupovať v prípade, ak bol niekto z vás úmyselne zavraždený: Ak slobodný muž zabije slobodného muža, tento útočník má byť zabitý, čo platí i v prípade otroka alebo ženy. Medzi Arabmi v predislamskom období sa stávalo, že ak bol napríklad zabitý otrok patriaci silnému kmeňu slobodným mužom zo slabého kmeňa, tak sa odplata vykonala na celom kmeni a zahynulo pritom mnoho nevinných ľudí zo slabšieho kmeňa. V mnohých prípadoch dokonca vznikali dlhoročné vojny medzi kmeňmi, ak bol niektorý z príslušníkov jedného z nich zabitý a druhý kmeň, príslušníkom ktorého bol páchateľ, ho odmietal vydať. A tak Boh stanovil, že sa má konať odveta za úmyselné zabitie. Je tu však prípustná aj výnimka v tej podobe, že by sa rodina zavraždeného resp. ten, komu patrí právo žiadať o odvetu, rozhodli páchateľovi odpustiť bez ničoho, prípadne za určité finančné odškodnenie. Ak by k tomu došlo, páchateľ sa má voči rodine zavraždeného slušne zachovať a bez otáľania zaplatiť sumu, na ktorú sa zaviazal. Takéto náhradné riešenie, ktoré Boh pri úmyselnom zabití ľuďom povolil, je úľavou a milosťou od Neho. Pokiaľ by došlo k dohode o odpustení alebo o zaplatení výkupného, nesmie sa v žiadnom prípade táto dohoda porušiť a ublížiť páchateľovi zo strany rodiny zavraždeného alebo v súvislosti s týmto prípadom. A kto by tak konal, tomu je pripravené trápenie bolestivé. Tu sa v islame položili aj základy inštitútu odpustenia v trestnom práve, pretože ak by došlo k úmyselnej vražde a rodina zavraždeného alebo ten, komu by patrila odveta za krv zavraždeného, by páchateľovi odpustil, nie je možné, aby takýto páchateľ bol odsúdený na trest smrti a takýto trest sa zo strany orgánov štátu už nemôže uplatniť. Ide pomerne o široko rozpracovanú právnu otázku.