The Quran

154

وَلا تَقولوا لِمَن يُقتَلُ في سَبيلِ اللَّهِ أَمواتٌ ۚ بَل أَحياءٌ وَلٰكِن لا تَشعُرونَ

Nehovorte (muslimovia) o tých, ktorí boli zabití za cestu, ktorú Boh určil (zomreli, aby chránili hodnoty, ktoré im Boh prikázal, že sa majú chrániť, chrániť islamské náboženstvo, svoj život, majetok, česť, atď.) , že sú mŕtvi. Ba nie (mŕtvymi nie sú) , oni sú živí, avšak vy to necítite (pretože oni v živote pokračujú v inom svete) .¹

Keď počas bitky Bedr padlo štrnásť muslimov (bola to prvá bitka medzi muslimami a tou skupinou z kmeňa Qurejš, ktorá odmietala veriť, ktorá proti muslimom neustále brojila a bojovala; v tejto bitke muslimovia zvíťazili), ostatní muslimovia o takýchto zomrelých muslimoch hovorili, že zomreli a prišli o pôžitky a krásu života pozemského. Boh im preto zoslal tento verš, v ktorom im vysvetľuje, že tí, ktorí zomreli za ochranu hodnôt a toho, čo Boh muslimom prikázal chrániť, nie sú mŕtvi, ale žijú svojím životom, ktorý však ľudia nevnímajú.