The Quran

وَإِذا قيلَ لَهُم آمِنوا كَما آمَنَ النّاسُ قالوا أَنُؤمِنُ كَما آمَنَ السُّفَهاءُ ۗ أَلا إِنَّهُم هُمُ السُّفَهاءُ وَلٰكِن لا يَعلَمونَ

A keď by im (spomenutým ľuďom) bolo povedané: „Uverte podobne, ako uverili (ostatní) ľudia (buďte vo svojej viere úprimní tak ako ostatní veriaci) “, (oni) povedia: „Máme uveriť podobne, ako uverili tí nerozumní (tomu istému, čomu tí nerozumní uverili) !“. Oni (tí, ktorí takto hovoria) sú veru tí nerozumní, len to (túto skutočnosť) nevedia.¹

Medzi prvými ľuďmi v Mekke, ktorí uverili v posolstvo posla a proroka Muhammada, boli zväčša chudobní, slabí a bezýznamní ľudia, medzi ktorých patril aj oslobodený otrok Bilal. Pokrytci, spomenutí vo verši, najmä bohatšia vrstva z významnejších rodov z Mekky, nedokázali pochopiť, že nové náboženstvo – islam prichádza, aby zjednotilo ľudí a zrušilo akékoľvek rozdiely, ktoré medzi nimi predtým prevládali z titulu bohatstva a príslušnosti k vznešenejšiemu rodu alebo z titulu otroctva. Z toho dôvodu odmietali i sedávať s týmito chudobnými ľuďmi a uznanie nového náboženstva (islamu) podmieňovali tým, že prorok týchto ľudí vyženie z miesta, kde oni (bohatí) sedia. Verš na adresu týchto pokrytcov hovorí, že oni sú nerozumní pre svoje povyšovanie sa nad ostatnými, pre svoje odmietanie a pokrytectvo, čo si však neuvedomujú.