The Quran

121

الَّذينَ آتَيناهُمُ الكِتابَ يَتلونَهُ حَقَّ تِلاوَتِهِ أُولٰئِكَ يُؤمِنونَ بِهِ ۗ وَمَن يَكفُر بِهِ فَأُولٰئِكَ هُمُ الخاسِرونَ

Tí, ktorým sme dali Knihu a (ktorí) ju prednášajú tak, ako sa má prednášať (a dodržiavajú, čo je v nej zoslané, bez toho, aby k nej niečo pridávali, opomenuli alebo pozmenili) , tí v ňu (skutočne) veria. A kto v ňu (v Knihu a čo bolo v nej zoslané) odmietne veriť, to sú tí, ktorí prehrali (život pozemský i posledný a večný) .¹

Existujú tri výklady v Dôvodoch zoslania o tom, na koho sa tento verš vzťahuje. Jeden výklad hovorí, že sa v ňom hovorí o ľuďoch, ktorí prišli na lodi spolu so Žafarom Bin Ebí Tálebom z Habaše (približne oblasť dnešnej Etiópie) a z oblasti Šámu (prírodnej Sýrie). Ďalší výklad hovorí, že verš bol zoslaný v súvislosti s tými židmi, ktorí uverili v posolstvo posla Muhammada a nasledovali ho. Tretí výklad hovorí, že sa tu hovorí o poslovi Muhammadovi (p.).