The Quran

106

۞ ما نَنسَخ مِن آيَةٍ أَو نُنسِها نَأتِ بِخَيرٍ مِنها أَو مِثلِها ۗ أَلَم تَعلَم أَنَّ اللَّهَ عَلىٰ كُلِّ شَيءٍ قَديرٌ

Ak zrušíme akékoľvek znamenie alebo spôsobíme, že sa naň zabudne (spôsobíme, že ho ľudia zabudnú) , prídeme s lepším (znamením) alebo podobným (ak zrušíme ustanovenie akéhokoľvek verša v Koráne alebo necháme ľudí, aby naň zabudli, nahradíme ho iným veršom a iným ustanovením lepším alebo podobným) . A či nevieš (človek, ktorý sa na to pýtaš) , že Boh má nad všetkým moc?!¹

Dôvod zoslania toho verša spočíval v tom, že zásady, ktoré Boh prostredníctvom Koránu ľuďom zoslal, aby sa nimi riadili, boli v mnohých prípadoch presným opakom toho, čo v predislamskom období vládlo. Preto boli tieto zásady a pravidlá zoslané postupne a po určitých etapách, aby si na ne muslimovia zvykli. Tak sa napríklad muslimom v Koráne zakázalo modliť sa v stave opilosti a až neskôr, keď muslimovia dokázali pitiu opojných nápojov odolať väčšiu časť dňa, aby sa nemodlili v stave opilosti, bolo ustanovenie takéhoto verša nahradené iným, v ktorom sa pitie opojných nápojov úplne zakázalo. I napriek tomu, že sa konzumácia opojných nápojov nakoniec definitívne zakázala, oba verše, teda prvý, ktorý zakazoval modliť sa v stave opilosti a vyžadoval úplnú triezvosť a druhý, ktorý pitie opojných nápojov už úplne zakázal, ostali súčasťou Koránu (verše 4:43 a 5:90). A tak jedného dňa tí, ktorí odmietli veriť v posolstvo zoslané prostredníctvom posla Muhammada, povedali: „Vidíte Muhammada, najprv prikazuje svojim spoločníkom niečo a potom im to zakáže a prikáže im niečo iné. Dnes povie niečo a na druhý deň to zasa odvolá. Tento Korán sú len slová Muhammada, ktoré hovorí sám od seba a sú to slová, ktoré si protirečia“. Tomu istému sa čudovali i židia v Medine a pýtali sa, prečo je verš zoslaný a neskôr nahradený iným. Ako odpoveď na tieto otázky Boh zoslal tento verš, v ktorom im dáva odpoveď v tom zmysle, že verše, ktoré niečo zakazujú, sa zosielajú postupne, aby si na ne ľudia dokázali zvyknúť, a tak postupom času ľudia zanechajú zlé zvyky bez toho, aby pociťovali nejaký obrovský tlak. Vždy, keď sa ustanovenie skoršieho verša nahradí ustanovením neskoršieho, toto neskoršie ustanovenie prináša podobný prospech a má taký účinok ako zrušené ustanovenie alebo ešte väčší.