The Quran

وَما مَنَعَنا أَن نُرسِلَ بِالآياتِ إِلّا أَن كَذَّبَ بِهَا الأَوَّلونَ ۚ وَآتَينا ثَمودَ النّاقَةَ مُبصِرَةً فَظَلَموا بِها ۚ وَما نُرسِلُ بِالآياتِ إِلّا تَخويفًا

Nič nám nebránilo, aby sme poslali znamenia, len to, že ich prví ľudia (ku ktorým boli zoslané) za lož označili. A dali sme Samúdovcom ťavu ako jasné znamenie, oni sa ňou však krivdy dopustili (miesto toho, aby ju prijali za znamenie, odmietli ju, čím sami sebe aj ostatným, ktorí ich nasledovali, ukrivdili, keď si trápenie vyslúžili) . A znamenia posielame len na zastrašenie (aby si ľudia uvedomili, čo ich môže postihnúť) .¹

Tento verš bol zoslaný tým, ktorí odmietli veriť v posolstvo, ktorým bol poverený posol Muhammad. Títo ľudia posla Muhammada totiž požiadali, aby im na znamenie pravdivosti svojho posolstva premenil horu Al Safá v Mekke na zlato a aby im za-rovnal hory obklopujúce Mekku, aby tam mohli sadiť. Vtedy bolo poslovi Muhammadovi povedané: „Ak by si chcel, tak im ešte dáme odklad, azda z nich vyvolíme ďalších. Ak však budeš chcieť, tak im dáme, o čo žiadajú, ale ak by aj potom odmietli veriť, budú zahubení podobne, ako boli zahubení tí, ktorí boli pred nimi“. Posol Muhammad odpovedal: „Nie, dám im ešte odklad (počkám s trestom, ktorý by ich mal postihnúť)“.