The Quran

وَيَستَعجِلونَكَ بِالسَّيِّئَةِ قَبلَ الحَسَنَةِ وَقَد خَلَت مِن قَبلِهِمُ المَثُلاتُ ۗ وَإِنَّ رَبَّكَ لَذو مَغفِرَةٍ لِلنّاسِ عَلىٰ ظُلمِهِم ۖ وَإِنَّ رَبَّكَ لَشَديدُ العِقابِ

Urýchlene ťa žiadajú (Muhammad) o zlo pred dobrom (požadujú od teba, aby ich spomínané zlo a trápenie postihlo ešte skôr, než by žiadali o dobro, ktoré si im spomínal, aby ti jasne naznačili, že v posolstvo, ktorým si bol poverený, odmietajú veriť) i keď už pred nimi boli príklady (toho, ako ľudia dopadnú, keď odmietajú veriť svojim poslom a keď si posmech robia z trápenia, ktorým im títo poslovia pohrozili) . Pán tvoj má (pripravené) odpustenie pre ľudí za krivdu, ktorej by sa dopustili (pokiaľ svoje správanie napravia, preto na nich trápenie nezošle tak rýchlo aj napriek krivdám, ktorých sa dopúšťajú) . Pán tvoj je však tiež prísny v trestaní (dáva ľuďom možnosť nápravy a oľutovania krívd, ktorých sa dopustili, ak však od nich nevidí žiadnu snahu o nápravu, tak je trest, ktorým trestá prísny) .¹

Pri tomto verši si musíme uvedomiť veľmi dôležitú skutočnosť. Boh totiž dal svetu, ktorý poznáme i ktorý nepoznáme, určité zákonitosti a stanovil mu pravidlá, podľa ktorých má existovať. Slobodu výberu a myslenia máme od Boha danú, avšak nesmieme prekročiť určité hranice pri ich uplatňovaní, pretože vtedy sa dopúšťame niečoho, čo sme nemali – dopúšťame sa krivdy. Musíme si uvedomiť, že začiatok a koniec všetkého určuje Boh, nie my, čo znamená, že pokiaľ neprekročíme určitú hranicu v našom správaní, Boh nás necháva aj naďalej existovať bez toho, aby nás podrobil nejakému trestu alebo trápeniu. Aj napriek tomu, že sme sa dopustili krivdy, stále jej intenzita a následok nie sú také veľké, aby nám Boh nedal čas na oľutovanie takejto krivdy a nápravy. Pod pojmom trest a trápenie si pritom netreba predstavovať len súdny deň a peklo, ktoré po ňom príde alebo prírodné živly a katastrofy, ale aj znepríjemnenie života človeka v pozemskom živote, rôzne nešťastia a situácie, ktoré človeka môžu zarmútiť alebo mu strpčiť život.