Keby Boh ľuďom splnil zlé prosby takou rýchlosťou, akou ho oni o dobro prosia (keby Boh splnil ľuďom všetky zlé prosby, s ktorými sa Naňho obracajú, s tou istou rýchlosťou, ako ľuďom plní ich dobré prosby) , bolo by už rozhodnuté o čase ich odchodu (zo života pozemského) . (Nastal by ich čas a neostalo by živého človeka na zemi. Ľudia sa občas nezhodnú medzi sebou, želajú si navzájom len to najhoršie či už otvorene, alebo každý vo svojom vnútri a práve o tom hovorí uvedený verš.) My ale necháme tých, ktorí nedúfajú v  stretnutie s nami, v ich (vlastnej) skaze tápať.¹