The Quran

وَما لِأَحَدٍ عِندَهُ مِن نِعمَةٍ تُجزىٰ

A nik uňho pritom nemá dar hodný odplaty (nik mu predtým neprejavil žiadnu láskavosť, ktorú mu teraz odpláca a ani tomu, komu pomáha, nič nedlhuje a takto mu dlh spláca) , (Pomoc musí byť nezištná a veriaci človek ňou musí sledovať len Božiu spokojnosť.)¹

Tento verš súvisí s predchádzajúcim veršom v tom zmysle, že bohabojný človek dáva zo svojho bohatstva ľuďom len čisto z bohabojnosti, a nie na dosiahnutie určitého prospechu alebo ako prejav vďaky a odplaty niekomu inému. Islamskí učenci uviedli, že predchádzajúce verše boli zoslané vtedy, keď Abú Bakr Al Siddíq (jeden z najbližších ľudí k prorokovi Muhammadovi) kúpil Biľáľa (ktorý bol v tom čase otrokom) a ihneď potom, ako ho kúpil, ho prepustil na slobodu, sledujúc pritom len Božiu spokojnosť. Tí, ktorí k Bohu pridružovali a odmietali veriť v posolstvo posla Muhammada, Abú Bakrovo konanie komentovali tým, že Abú Bakr tak urobil preto, aby Biľáľovi oplatil láskavosť, ktorú mu on preukázal, čo však nebola pravda. Biľáľa predtým než ho Abú Bakr kúpil, nepriatelia muslimov veľmi trápili a mučili, pretože sa dozvedeli, že prijal islam za svoje náboženstvo.