10وَقَد خابَ مَن دَسّاها A sklamanie (z prehry) utrpí ten, kto ju (svoju dušu) uvrhol do nečistoty.1 Predchádzajúce štyri verše nám jasne hovoria, že Boh ukázal každej duši, v čom spočíva jej dobro a v čom jej zlo. Každý začínal z toho istého bodu a Boh nikomu v ničom neukrivdil. Preto aj posledné dva predchádzajúce verše presne vystihujú život každého z nás. Kto sa snaží svoju dušu očistiť, verí v Boha, v to čo Boh zoslal v Koráne, v to, čo Boh uložil, aby sa toho ľudia držali, ten získal dobrý život pozemský, ale aj Božiu spokojnosť a dobro pre obdobie, ktoré príde po smrti. Kto však šiel so svojou dušou opačným smerom, ten sklamanie a stratu utrpí nielen v živote pozemskom, ale hlavne v živote, ktorý prichádza po smrti. Zodpovednosť každého z nás za svoje myslenie a skutky sa pritom neustále prelína s osudom, s udalosťami, ktoré mimo nás dotvárajú náš každodenný život a myslenie.