The Quran

وَلا عَلَى الَّذينَ إِذا ما أَتَوكَ لِتَحمِلَهُم قُلتَ لا أَجِدُ ما أَحمِلُكُم عَلَيهِ تَوَلَّوا وَأَعيُنُهُم تَفيضُ مِنَ الدَّمعِ حَزَنًا أَلّا يَجِدوا ما يُنفِقونَ

A (nie je hriechom ne ísť s prorokom) ani pre tých (chudobných muslimov) , ktorým keď by k tebe prišli, aby si ich vzal so sebou, by si povedal: „Nemám nič, na čom by som vás vzal so sebou (nemám už žiadne prostriedky, z ktorých by som vám mohol výzbroj zabezpečiť) “, a tak odišli a ich oči boli zaplavené slzami od zármutku a od toho, že nenachádzajú nič, čo by minuli (aby si za to kúpili potrebnú výzbroj) .¹

Keď bol zoslaný verš, v ktorom bolo muslimom prikázané, aby šli s prorokom na výpravu, prišlo k prorokovi niekoľko muslimov, hovorilo sa, že boli siedmi, a poprosili ho, aby im zabezpečil zvieratá, na ktorých by mohli s ním ísť, pretože na ne nemali. Prorok im ale povedal: „Prisahám na Boha, nenachádzam nič, na čom by som vás vzal a poniesol so mnou“, a tak títo muži odišli s plačom a bolo im ľúto, že nemôžu ísť s ostatnými, pretože nemajú nič, na čom by sa odviezli. Boh nato zoslal tento verš, v ktorom ospravedlňuje ich neúčasti, pretože vie, že ich úmysel a viera sú čisté a úprimné.