Tí (pokrytci), ktorí tých veriacich, ktorí dobrovoľne milodary dávajú (ktorí dobrovoľne ľuďom pomáhajú a dobrovoľne dávajú na účely, ktoré Boh určil), tupia (hania) za ich milodary (za milodary, ktoré dávajú) a tupia tých, ktorí nenachádzajú nič iné (čo by ako milodary dávali) než to, na čo sa zmohli (dávajú len toľko, koľko môžu, aj keď by toho bolo len málo, pretože sami toho veľa nemajú) a preto si robia (títo pokrytci) z nich posmech (z chudobných, dobrosrdečných a úprimných veriacich) , nech títo (pokrytci) vedia, že Boh si posmech z nich samých urobil (veta „Boh si posmech z nich samých urobil“ predstavuje určitý slovný zvrat vyjadrený v Koráne, ktorý znamená, že Boh všetko zlo a plané reči, ktoré títo pokrytci robili a hovorili, obrátil proti nim samým) a bude pre nich pripravené trápenie bolestivé.1