The Quran

۞ وَمِنهُم مَن عاهَدَ اللَّهَ لَئِن آتانا مِن فَضلِهِ لَنَصَّدَّقَنَّ وَلَنَكونَنَّ مِنَ الصّالِحينَ

Medzi nimi (medzi spomenutými pokrytcami) sú takí, ktorí prisľúbili Bohu: „Ak nám Boh dá zo Svojej štedrosti, budeme dávať milodary (a pomáhať chudobným a tým, ktorých Boh určil, že sa im má pomáhať – spomenutých vo verši č. 60) a budeme patriť medzi zbožných“.¹

Tento verš bol zoslaný v súvislosti s udalosťou, ktorá sa odohrala za čias proroka Muhammada, ktorá hovorí aj o pokrytectve a chamtivosti. Jedného dňa prišiel k prorokovi muž menom Sa-laba Bin Háteb Al Ansári a povedal: „Posol Boží, požiadaj Boha, aby mi dal majetky“. Posol (p.) povedal: „Beda ti, Salaba, keď budeš mať málo, za čo budeš Bohu náležite ďakovať, je lepšie než mať tak veľa a nezvládať to“ a potom prorok dodal: „Nebol by si spokojný s tým, keby si mal to isté, čo má prorok Boží (prorok tým myslel seba)? Prísahám na Toho, v ruke ktorého je moja duša (na Boha), keby som bol chcel, aby sa hory premenili na striebro a zlato, tak by sa premenili“. Salaba povedal: „Prisahám na Toho, kto ťa s pravdou poslal (na Boha), ak požiadaš Boha, aby mi dal majetky, tak dám každému, komu bude z tohto majetku náležať nejaké právo, právo, ktoré mu náleží.“ Posol Boží (p.) povedal: „Bože, daj Salabovi majetok.“. Salaba si kúpil barany a ovce a tie sa začali rozrastať tak rýchlo, ako sa rozrastajú červíky. Medina už bola primalá pre jeho dobytok, preto z nej odišiel a presídlil sa do jedného z jej údolí. Nestíhal už celú spoločnú modlitbu, ale len spoločnú poludňajšiu a popoludňajšiu, zvyšok už vynechával. Dobytok sa ďalej rozrastal a Salaba už do Mediny chodieval len na spoločnú piatkovú modlitbu. Dobytok pokračoval v rozrastaní sa a Salaba napokon vynechal aj piatkovú spoločnú modlitbu. Posol Boží sa spýtal, čo Salaba porobil a ako sa má. Muslimovia mu povedali, že Medina už nedokázala obsiahnuť jeho dobytok a porozprávali mu, čo sa s ním stalo. Prorok povedal: „Beda Salabovi“ a opakoval to trikrát. Keď Boh najvyšší zoslal verš 9:103, v ktorom prorokovi káže, aby vzal z majetkov muslimov milodary a zakat, ktoré ich očistia a očistia aj ich majetky, posol Boží poslal dvoch mužov, aby tieto milodary a zakat vyzbierali. Prorok obom mužom dal písomné presné inštrukcie, ako majú milodary a zakat vyzbierať a povedal im: „Choďte za Salabom a za ďalším mužom z rodu Bení Selím a vezmite z ich majetkov určené milodary a zakat“. Muži odišli a šli k Salabovi. Keď k nemu prišli, požiadali ho, aby im odovzdal povinný podiel z odvodov na dávku zakat a ukázali mu písomný príkaz posla Božieho. Salaba povedal: „Toto je veru vojnová daň, je to len daň podobná vojnovej dani. Neviem, čo to vlastne je, pokračujte vo svojej práci, až kým ju neskončíte a potom sa ku mne vráťte“. Obaja muži odišli a šli za tým ďalším mužom z rodu Bení Selím. Keď prišli k mužovi, povedali mu, prečo prišli. Muž sa pozrel po najlepších ťavách, aké mal, oddelil ich od zvyšku stáda a dal ich obom mužom. Keď muži ťavy uvideli, povedali mu: „Toľko toho nám nemusíš dať a nechceme od teba toľko tiav ani vziať“. Muž im odpovedal: „Ale áno, vezmite si to, moja duša je s tým, čo vám dávam spokojná a sú to moje ťavy“. Muži ťavy vzali a na spiatočnej ceste sa zastavili u Salabu. Salaba im povedal: „Ukážte mi ten písomný príkaz, aby som sa naň pozrel.“. Keď sa pozrel znova, povedal: „Toto je daň podobná vojnovej dani.“ Odíďte, aby som porozmýšľal. Muži odišli a vrátili sa k prorokovi Muhammadovi (p.). Keď ich prorok uvidel, povedal: „Beda Salabovi“. Ešte predtým než obaja muži, ktorí milodary a zakat mali vyzbierať, prehovorili. Prorok poprosil Boha o požehnanie pre muža z rodu Bení Salím. Potom obaja muži prorokovi porozprávali o tom, ako sa Salaba zachoval a ako sa zachoval muž z rodu Bení Salím. Onedlho bol zoslaný tento verš. Keď bol verš zoslaný, u proroka sedel jeden z príbuzných Salabu, ktorý keď verš počul, odišiel od proroka, šiel za Salabom a povedal mu: „Beda ti, Salaba, Boh o tebe zoslal to a to.“ Salaba nato šiel za prorokom (p.) a požiadal ho, aby od neho prijal milodary a zakat. Prorok mu povedal: „Boh mi zakázal, aby som od teba prijal akýkoľvek milodar alebo zakat.“. Salaba si začal hádzať zem na svoju hlavu od nešťastia. Posol Boží mu povedal: „To je následok toho, čo si konal. Prikázal som ti niečo, ale ty si ma neposlúchol“. Keď Salaba videl, že prorok od neho odmieta čokoľvek prijať, vrátil sa domov. Prorok potom až do svojej smrti od Salabu žiaden milo-dar alebo zakat neprijal. Keď prorok zomrel, Salaba prišiel k Abú Bakrovi (prvému kalifovi po smrti proroka) a povedal mu: „Vieš, aké blízke miesto som mal u posla Božieho a aké postavenie mám medzi muslimami z Mediny, ktorí prorokovi pomohli, keď emigroval z Mekky do Mediny. Vezmi si preto milodary a zakat, ktoré ti dávam.“ Abú Bakr povedal: „Posol Boží ich od teba neprijal a ja ich mám od teba prijať?“. Abú Bakr odmietol čokoľvek od Salabu vziať. To sa opakovalo aj počas kalifátu druhého kalifa Omara a tretieho Kalifa Osmána, počas kalifátu ktorého Salaba zomrel.