Vy, ktorí ste uverili, čo sa to s vami deje, keď je vám povedané: „Tiahnite do boja za cestu, ktorú Boh určil (keď máte brániť náboženstvo, ktoré Boh zoslal) “? Lenivosť vás pripútala k zemi (k pôžitkom a životu, ktorý máte na zemi) ? Uspokojili ste sa so životom najnižším (pozemským) pred životom posledným (a večným, uspokojilo vás to málo, čo v živote pozemskom máte oproti tomu, čo by ste v živote poslednom a večnom mali, že sa vám lení ísť brániť to, čo vám Boh prikázal chrániť) ? Veru úžitok života najnižšieho (pozemského) bude vyzerať v živote poslednom (v porovnaní s jeho úžitkami)malý. (38) (38): Keď sa prorok Muhammad vrátil z mesta Táef (nachádza sa v Saudskej Arábii niekoľko desiatok kilometrov od Mekky) a z bitky Hunejn spomenutej vo verši 25 tejto kapitoly, prikázal muslimom pripraviť sa na výpravu proti Rimanom, ktorí obsadzovali severné časti Arabského polostrova a boli hrozbou pre islamský štát zo severu a severozápadu. Bolo to v čase hladu a sucha a veľkých horúčav a v čase, keď práve dozrievali ďatle na palmách. Ľuďom sa preto lenilo tiahnuť do boja proti Rimanom a skôr by uprednostnili chládok a ostať vo svojich domovoch. Podľa niektorých správ s prorokom Muhammadom nešli dve skupiny: skupina veriacich muslimov a skupina pokrytcov. Preto Boh najvyšší zoslal tento verš, v ktorom muslimom vyčíta, že sa uspokojili s tým, čo majú a nebrali ohľad na slová proroka Muhammada, keď im prikázal pripraviť sa na výpravu. Vo veršoch 38 až 43 sa dozvedáme o určitom stave, ktorý nastal vtedy, keď prorok muslimom prikázal pripraviť sa na výpravu.