Tí, ktorí pokánie činili (židia) , povedali: „Uzejr (Ezra) je synom Božím.“ A tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša (kresťania) , povedali: „Mesiáš je synom Božím.“ To sú ich slová prednesené ich vlastným ústami. Napodobňujú (svojimi slovami) slová tých, ktorí odmietali veriť (v jedinosť a ojedinelosť Boha) už predtým (svojimi slovami napodobňujú slová tých ľudí, ktorí pred nimi žili a ktorí veriť odmietali a svoju vieru s nevierou zmiešali). Boh nech je proti nim (nech svoj hnev zošle na nich). Kam sú zvedení (zo správnej cesty)? (Verš sa končí tým, že privoláva Boží hnev na nich a pýta sa ich, ako môžu byť ešte stále zvedení od pravdivej viery a trvať na pridružovaní k Bohu napriek tomu, že im Boh zoslal Korán – ďalšiu nebeskú Knihu, v ktorej im jasne odkazuje, že je jeden jediný a že nemá družku, ani žiadneho syna či potomka.)¹