The Quran

ما كانَ لِلمُشرِكينَ أَن يَعمُروا مَساجِدَ اللَّهِ شاهِدينَ عَلىٰ أَنفُسِهِم بِالكُفرِ ۚ أُولٰئِكَ حَبِطَت أَعمالُهُم وَفِي النّارِ هُم خالِدونَ

Neprislúcha tým (obyvateľom Mekky) , ktorí k Bohu pridružujú, aby obývali a starali sa o miesta určené na klaňanie sa Bohu v polohe sužúdu (na miestach, kde sa k Bohu v Posvätnej mešite modlí) a pritom sami o sebe svedčia, že vieru odmietajú (Kába a Posvätná mešita v Mekke boli určené len na uctievanie jedného jediného Boha bez akýchkoľvek spoločníkov, preto by túto mešitu nemali obývať a ani sa už o ňu starať tí, ktorí k Bohu pridružujú) . Tých (ktorí k Bohu pridružujú) skutky budú márne a v ohni budú naveky.¹

Po skončení bitky Bedr, t.j. po prvej bitke, ktorá sa odohrala medzi muslimami a tými z kmeňa Qurejš z Mekky, ktorí veriť odmietali a ktorí voči muslimom bojovali, boli zajatí niektorí významní členovia tohto kmeňa. Medzi zajatých patril aj Al Abbás Bin Abdulmuttaleb, strýko proroka Muhammada. Skupina muslimov k týmto zajatcom pristúpila a vyčítala im ich pridružovanie k Bohu a odmietanie posolstva Bohom zoslaného prostredníctvom posla a proroka Muhammada. Ali Bin Ebí Táleb, prorokov bratranec, ktorý bol vtedy muslimom, ostro vyčítal Al Abbásovi, že sa postavil proti prorokovi Muhammadovi, bojoval proti nemu a pretrhol tým príbuzenské vzťahy, ktoré ho s prorokom spájali. Al Abbas tejto skupine muslimov povedal: „Prečo spomínate len naše nedostatky a mlčíte o dobrých činoch, ktoré robíme?“ Ali sa ho spýtal: „A máte nejaké dobré činy?“ Al Abbas povedal: „Áno, staráme sa o Posvätnú mešitu a modlíme sa v nej, vyrábame a zakrývame Kábu plášťom, zabezpečujeme vodu pútnikom a oslobodzujeme tých, ktorí sú v zajatí“. Neskôr bol prorokovi Muhammadovi zoslaný tento a nasledujúci verš, v ktorom Boh ľuďom objasňuje, kto má právo sa modliť a starať sa o miesta, kde sa Boh jeden jediný uctieva a len Jemu sa klania. Časť spoločníkov proroka Muhammada po jeho smrti povedala, že tento verš sa vzhľadom k udalosti, pri ktorej bol zoslaný, týka len Posvätnej mešity v Mekke. Iní spoločníci sa ale vyjadrili v tom zmysle, že tento verš sa týka všetkých miest, mešít a modlitební, ktoré sú určené na uctievanie Boha jedného jediného. V každom prípade však možno povedať, že vstup do mešít a modlitební má svoje pravidlá, ktoré treba rešpektovať a dodržiavať.