The Quran

122

۞ وَما كانَ المُؤمِنونَ لِيَنفِروا كافَّةً ۚ فَلَولا نَفَرَ مِن كُلِّ فِرقَةٍ مِنهُم طائِفَةٌ لِيَتَفَقَّهوا فِي الدّينِ وَلِيُنذِروا قَومَهُم إِذا رَجَعوا إِلَيهِم لَعَلَّهُم يَحذَرونَ

Veriaci by nemali tiahnuť do boja všetci naraz (nie že všetci odídu a doma neostane nik z nich ani na obranu) . Nech tiahne z každej ich skupiny (skupiny veriacich) časť, aby sa ostatní (tí, ktorí ostali doma) učili náboženstvo (základy náboženstva) a aby (tí, ktorí sa učili a získali nové poznanie) varovali svojich ľudí, keď sa k nim vrátia, azda si dajú pozor.¹

Keď boli zoslané verše, ktorými Boh najvyšší varoval pokrytcov, veriaci prisahali, že sa zúčastnia každej výpravy, s ktorou by prorok šiel alebo by ju niekam poslal. Keď po čase prorok Muhammad (p.) zvolal oddiely a poslal ich na výpravu, všetci muslimovia odišli a nechali proroka Muhammada samého v Medine. Preto im Boh najvyšší v tomto verši prikazuje, že ak by šli na výpravu, nech ide skupina z každého oddielu a ostatní nech ostanú v Medine, aby sa okrem iného od proroka Muhammada učili zásadám islamu a aby ich potom oznámili ostatným ľuďom i tým, ktorí sa vrátili z výpravy.