A prijal ho (pokánie) od tých troch, ktorí doma ostali (a nešli s prorokom a muslimami na výpravu Tebúk) . Keď sa im už zem zdala byť tesná so všetkým, čo obsiahla (napriek jej rozľahlosti a veľkosti) a aj ich duše sa im zdali byť tesné (od starostí a žiaľu, pretože ich všetci opustili, keď prorok Muhammad prikázal všetkým muslimom, aby sa ich stránili a neprehovorili s nimi, pozri verš č. 106) , a pomysleli si, že už niet úniku pred Bohom (niet sa kam schovať a niet ku komu prosbu o odpustenie adresovať) jedine k Nemu (k Bohu) , potom Boh od nich pokánie prijal, aby takpokánie mohli učiniť (Boh im oznámil, že pokánie prijíma, preto nech ho učinia a bude im odpustené) . Veď Boh, On je ten, kto pokánia prijíma a je milostivý.