16وَأَمّا إِذا مَا ابتَلاهُ فَقَدَرَ عَلَيهِ رِزقَهُ فَيَقولُ رَبّي أَهانَنِ Ale ak by ho (Boh človeka) skúške podrobil a obmedzil mu to, čo mu dával, tak povie (takýto človek) : „Pán môj ma ponížil (a nie je so mnou i s tým, čo robím, spokojný) “.1 Boh v tomto i predchádzajúcom verši poukazuje na to, že viera, dobrý úmysel a dobré správanie sú meradlom Božej spokojnosti, a nie to, či niekomu dá veľa majetkov alebo mu dožičí vysoké postavenie v spoločnosti. Ani skutočnosť, že niekto je chudobný a v spoločnosti nemá významné postavenie, nie je náznakom toho, že Boh s ním nie je spokojný. Každý človek vo svojom živote prechádza neustálymi skúškami a rôznymi rozhodnutiami, ktoré mu ukazujú aj hĺbku jeho viery. Mnohokrát sa stávajú udalosti, ktoré sa nás týkajú a ktoré vnímame len z jedného uhla pohľadu, avšak ony majú ďalekosiahlejšie následky a účinky, než si môžeme predstaviť a to, čo sa nám udeje, je len určitou súčasťou celého sledu udalostí. Skúška nespočíva v tom, že je niekomu niečo odobraté alebo obmedzené. Skúška spočíva aj v tom, že je niekomu niečo dané. Skúške je vystavený chudobný, ako túto chudobu vydrží a ako sa s ňou vysporiadá, ale aj bohatý, čo s bohatstvom, ktoré dostal, vykoná a ako s ním naloží.