17قُتِلَ الإِنسانُ ما أَكفَرَهُ Zabitý je človek tým, ako veľmi odmieta vieru1 Človek neustále niečo odmieta, a to aj vtedy, keď by cítil a videl, že to, čo odmieta, je správne a pravdivé. Jednu z vecí, ktoré človek odmieta, je aj viera v Boha, Stvoriteľa, a to v jej skutočnej podobe. I napriek tomu, že existujú nespočetné dôkazy o existencii Boha, človek neustále odmieta vieru v Boha a v mnohých prípadoch, ak aj v Boha verí, túto svoju vieru kazí pridružovaním k Bohu. Boh nám pritom v Koráne jasne zadefinoval, aké sú znaky odmietania viery alebo pridruženia k Bohu, ktorým by sa mal každý veriaci človek vyhýbať. Verš poukazuje na skutočnosť, že človek, ktorý odmieta vieru, akoby sám seba zabíjal, pretože svoju dušu odsudzuje k záhube a zatrateniu v pekle. Tento verš sa netýka veriacich ľudí, ktorých viera je správna a čistá, ale je adresovaný ľuďom, ktorí odmietajú vieru v Boha alebo k nemu pridružujú. Nasledujúce verše potom vracajú človeka do reality a Boh odkazuje každému, aby sa pozrel vôkol seba, ako všetko poukazuje na Boha a na Jeho moc.